„Čo je?“ prekrížila som si ruky na hrudi.
„Práve som videl niečo, čo mi zlepšilo náladu na celý deň.“
„Myslíš oblečenie?“
Nadvihol obočie: „myslím tvoje spodné pradlo a postavu. Ešte trošku viac čipiek a bolo by to dokonalé.“
„Nat!“ napomenula som ho a smiala sa, „urobila som to naschvál. Absolútne nemám kontrolu nad svojim životom. Robím len to, čo mi kážu. Keby mama vedela, že sa vyzliekam a niekto to sleduje cez skype, asi by dostala infarkt. Takéto správanie mi dáva pocit, že nie som len bábka, ale rozhodujem o svojom živote.“
„Takéto správanie schvaľujem,“ povedala na oko vážne a potom sa tiež rozosmial, „dobre, robím si srandu, to vieš. A musím ti povedať, že po tom, ako som počul tvoju mamu, musím uznať, že si mala pravdu. Majú ťa za svoje majstrovské dielo. Dúfam, že im s VŠMU vytrieš riť.“
„Stále mi neprišla odpoveď a zajtra idem na zápis na právo,“ priznala som s jemný sklamaním v hlase.
„To nie je problém, že budeš zapísaná na právo.“
„Nerozumiem,“ pokrútila som hlavou.
„VŠMU budeš študovať externe.“
Zamyslela som sa: „to ma nenapadlo. Obidve školy naraz?“
„Presne,“ žmurkol na mňa.
„Ďakujem ti za všetko.“
Večer, keď som zaspávala, zapla som si iPod a hudbu od Nata. Tiež som milovala rock, no on ma zasvätil do tajov tejto neskutočnej hudby. Doteraz som nepoznala človeka, ktorý by počúval takýto štýl. Preto som všetko hľadala len na internete. Vďaka nemu som tým žila. A popravde aj Natom každý deň viac a viac. Boli sme schopní písať a volať celé hodiny. Pokiaľ nebol v práci, nemal hudobnú skúšku, alebo koncert v blízkom rockovom bare. Zaujímavé na tom všetkom bolo, že hudbu jeho kapely mi nechcel poslať a zakázal mi vyhľadať si videa. Podľa neho som si všetko mala po prvýkrát vypočuť naživo na koncerte. Zatvorila som oči a s úsmevom zaspávala.
Nathan:
Kráčal som po chodbe školy po zápise a popíjal kávu. Zdravil som známym tváram, keď ma zaujal hlúčik ľudí pri nástenke. Prestal som piť kávu a začítal sa. Potom som nahnevane vzal mobil a vytočil Máriu.
„Ahoj,“ zdvihla, „prepáč, ale teraz nemám čas. Som pred školou a idem na zápis.“
„Myslel som si, že ťa za ten mesiac, čo sme si písali a volali, poznám. No očividne si rovnaká ako tvoji rodičia. Bol som ti na smiech?“
Chvíľu sa odmlčala a započul som ako hovorí mame: „mami, idem na wc, hneď som späť.“
Prevrátil som očami a čakal. Ozvala sa až po zabuchnutí dverami: „preskočilo ti? O čom hovoríš?“
„Hovorím o tom, že si mi do očí klamala! V škole sú vypísané mená koho prijali. A „prekvapko“! Skoro ma drblo, keď som našiel meno Mária Elena Orntová“
„P...prosím?“ koktala.
„Zajtra máš zápis do prvého ročníka. Nerob zo mňa idiota. Nie som síce z právnickej a vyumelkovanej rodiny so snobskou charakteristikou, no viem si spojiť súvislosti. Zabávaš sa na mne a klameš, že si nedostala pozvánku na zápis, pretože je VŠMU pod tvoju úroveň?!“
„Nat...“
„Radšej budem odlišný a svojský ako narcistická, egoistická a sebecká sviňa.“
„Nathan!“ skríkla, „nehovor nič, čo by si neskôr ľutoval.“
„Neskôr nikdy nebude,“ zložil som, vypil zvyšok kávy na ex a s jemne skleslou náladou sa vybral domov.
Nena:
Čo? Bola som zmetená ako nikdy. Vyšla som z wc a rázne sa vrátila k našim na chodbu právnickej fakulty.
„Mami, neprišlo mi niečo z VŠMU,“ spýtala som sa otvorene, čo bolo znakom, že mi bolo už absolútne všetko jedno.
„Prečo?“ netušila a pokračovala na druhé poschodie, kde som mala zápis.
„Pýtam sa. Takže?“
„Prišlo ti niečo, ale vyhodila som to,“ zastala, „Mária, o čo ide?“
„Zaujímam sa.“
„Boli to nejaké propagačné materiály o tej škole. Načo by ti to bolo?“ krútila hlavou.
„Načo by ti to bolo?“
„Otvorila si to?“
„Nie. Nemala som dôvod. Mária, nerieš blbosti a choď konečne na ten zápis.“
Pozorovala som jej mimiku tváre a nevidela v nej ani kúska ľútosti nad tým čo spravila. Otočila som sa a sama absolvovala zápis na právo. Pripadala som si, akoby som podpisovala ortieľ smrti. Keď som sa po dvoch hodinách objavila na chodbe, rodičia neskrývali nadšenie. V duchu mi z nich bolo na zvracanie a dokonca ma vzali na večeru. Hrabala som sa v jedle a myslela len na Nathanove slová.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
janini
2. 2.febuára 2015 20:10
teším sa na ďalšie časti
Napíš svoj komentár