„Neposadíš sa?“ ukázal rukou smerom k stoličke. Ako som sadala, gentlemansky mi zasunul stoličku. Moja nechápavosť rástla a rástla. Sadol si na prázdnu stoličku vedľa mňa a prišla čašníčka. Objednali sme si raňajky a zatiaľ som sa napila minerálky, aby som zakryla svoje velikánske rozpaky.
„Leo nám povedal, že si včera na zápise vyzerala nervózne,“ otvorila debatu mama. Skoro mi zabehlo a len tak tak som stihla položiť pohár. Leo?!
„Nervózna? Videl si ma?“ nerozumela som.
„Áno. Včera som sedel za tebou. Tiež som bol na zápise. Ak ti niečo hovorí moje priezvisko, tak by ti to malo dôjsť.“
„Si rodina s dekanom?“ predpokladala som.
Usmial sa a hľadel mi sebavedomo do očí: „jeho syn.“
Znovu som vzala pohár a poriadne sa napila. Čo?! Našťastie prišla čašnícka a začali sme spoločne jesť raňajky. Bodla mi chvíľka ticha, pretože som potrebovala spracovať aktuálne novinky a napätie, ktoré mi prišlo neznesiteľné.
„Takže vy ste Leonarda pozvali na raňajky?“ nevydržala som. Otec položil vidličku.
„Pozvali? Mária, nebuď neslušná. Henry nám volal a keď sa dozvedel, že dnes ideme na tvoj internát, tak ponúkol jedno riešenie.“
„Nie som neslušná. Len zvedavá. Aké riešenie?“ odhryzla som z pečiva.
„Aby si šla bývať ku mne,“ priznal Leo.
Usmiala som sa na neho: „lákavá ponuka, no moji rodičia to nikdy nedovolia.“
Usmievala som sa preto, lebo som hneď na to čakala výchovné reči mojich rodičov. Keď neprišli, sedela som tam ako päť peňazí bez pohnutia.
„Čo? Vy súhlasíte?“ pýtala som sa.
„Popravde áno,“ pokrčil ramenami otec, „prečo nie? Si dospelá a Leo je muž na úrovni.“
Napila som sa kávy a potom sa otočila na Lea: „vážim si tvoju ponuku, som rada, že budem mať takého spolužiaka ako si ty, no je to na mňa príliš rýchle. Nehovorím, že nikdy, no musím si to premyslieť a taktiež túžim po tom, aby som sa osamostatnila. Dúfam, že sa nehneváš, no ostanem na internáte.“
„Aha,“ ostal tento krát prekvapený on, „chápem. Proste si rodičmi výborne vychovaná.“
Ak myslíš šesť opatrovateliek, ktoré sa o mňa počas detstva starali, tak áno- pomyslela som si.
„To je,“ prikývla mama, „niečo mi napadlo. Čo keby ste šli na ten internát len vy dvaja?“
„Bolo by mi cťou,“ prikývol Leo skôr ako som stihla reagovať, „môžem ísť s tebou?“
Pod nátlakom som len prikývla a netušila čo všetko tento človek v mojom živote ovplyvní.
Nathan:
Spal som asi hodinu po prebdenej noci, keď ma zobudil zvuk mobilu. Pípla mi správa. Vyskočil som ako strela a vzal mobil. Keď som zistil, že mi na FB nenapísala Nena ale spolužiak o včerajšom zápise, tak som sklamane hodil mobil späť na stôl a vyšiel z izby. Napravil som si tepláky, keď som v obývačke utrpel šok.
„Preboha!“ otočil som sa chrbtom k sedačke.
„Ježiš, prepáč Nat,“ ospravedlňovala sa Niky.
„Môžem sa otočiť? Už ste prestali?“
„Áno,“ dovolil Jerry a otočil som sa. Niky si ešte popravovala tričko a strapaté ryšavé vlasy.
„Máš vlastnú izbu,“ pripomenul som mu, „a keď už musíš zneužívať moju sestru, tak aspoň nech to nevidím.“
„Braček,“ usmiala sa, „ po prvé obvykle vstávaš až o tri hodiny. A po druhé... zneužívať? Ver, že chcem byť Jerrym zneužívaná.“
„O bože, asi budem zvracať,“ šiel som preč.
„No tak,“ skočila ku mne a chytila ma za ramená, „popravde sme sa bavili o tebe.“
Moja sestra bola taktiež zvláštny prípad. Mala 19 rokov, ryšavé, krátke vlasy na mikádo a tiež rockový vzhľad. V našej partii bola rocková hudba základ. Tento rok robila skúšky na VŠMU a prijali ju na tanec. Jej najhlavnejšia charakteristika? Chodila s Jerrym, mojim spolubývajúcim, výborným kamarátom a bubeníkom v našej kapele. Dozvedel som sa to pred rokom, keď som ich prichytil ako sa bozkávajú na mužskej toalete v bare, kde sme mali koncert. Vtedy som im dával týždeň. Predpoveď mi nevyšla.
„Vysvetlíš mi prosím ako ste z témy o mne prešli k tomu, že si na ňom polonahá obkročmo sedela len v sukni?“
„Nerieš,“ rozosmiala sa, „len som chcela, či pôjdeš dnes na môj zápis.“
„Tvoj zápis? Načo?“
„Ide aj Jerry, ako môj priateľ, Kori a Ted ako moji kamaráti a ty by si mohol ako najlepší braček na svete?“ hodila na mňa psie oči.
„Oni idú tiež? Načo?“ ako som to vyslovil, hneď mi docvaklo, „aj Mária má zápis.“
„Mária? Kto je Mária?“ spýtala sa prehnane.
„Šťastie, že ideš na tanec. Herečka by z teba nikdy nebola.“
Teatrálne prevrátila očami: „dobre, hlavný cieľ je Mária Elena Orntová.“
„Odkiaľ vieš jej meno?“
„Každý, kto vidí tvoj facebook, pozná jej meno.“
„Mám pocit, že musím facebook radikálne obmedziť.“
„Nemusíš. Aspoň viem, že si v pohode. Každopádne som si včera všimla, že ste si nenapísali nijaké komentáre. Pátrala som a zistila, že si ťa vymazala z facebooku. Preto som ráno napochodovala sem a povedala Jerrymu, že pokiaľ mi nepovie čo sa stalo, tak nech odo mňa nečaká... povinnosti vyplývajúce z toho, že som jeho priateľka. To je odpoveď na tvoju otázku, ako sme sa od teba dostali k skoro sexu.“
„Niky, stop,“ skočil som jej do reči, „myslím, že som sa dozvedel viac, ako som chcel. Idem sa radšej naraňajkovať.“
„Nie,“ postavila sa do dverí, „nejdeš jesť. Pekne mi tu sľúbiš, že ideš so mnou na zápis, uvidíš ju a poprosíš ju o odpustenie.“
„Neprehovorí so mnou. Nechápeš?“
„Pokiaľ ju chceš len ako kamarátku, tak sa jej nečudujem,“ hovorila mi kritiku rovno do očí.
„Nedával som jej nijaké náznaky, že chcem vzťah!“
„Dá sa to prirovnať k slovám Jerryho, keď sme spolu nechodili a videl ma tancovať. Povedal, že ladnejšie a viac sexi pohyby nikdy nevidel. Keby z neho potom vyšlo, že sme kamaráti, tak by som mu tiež povedala, aby si vysral oko.“
„Vy dvaja asi nikdy nebudete rešpektovať, že som tvoj brat a isté veci vedieť proste nepotrebujem.“
„Chceš to po zlom? Dobre... ak nepôjdeš so mnou na zápis, tak nejdem na zápis ani ja. To budeš riskovať? Chceš zničiť moju budúcnosť?“
„Prestaň ma vydierať.“
S úsmevom mi vyplazila jazyk, vzdal som sa a konečne sa šiel najesť do kuchyne.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár