„Prečo nie? Tvoji rodičia súhlasia a si atraktívna.“
„Možno ti poviem novinu, no nerobím to, čo mi prikážu rodičia. Uvidíme čo sa stane na škole, no nechci, aby som sa rozhodla tu a teraz.“
Prekrížil si ruky: „ako chceš. Kým si bola na toalete, tak som ti vybavil, aby si mala izbu len pre seba.“
„To si spravil?“ neverila som.
„Som presvedčený, že tu budeš bývať len pár týždňov, kým sa nenasťahuješ ku mne.“
Po obhliadke internátu ma pozval na obed, odprevadil k hotelu a podvečer sme s našimi cestovali späť domov na východ. Sedela som na zadnom sedadle a ťukala do tabletu.
„Aký je internát?“ vyzvedala mama.
„Ujde. Leo mi vybavil, aby som mala izbu úplne sama.“
„Je to poklad. Ale nemala by si viac súkromia na štúdium u neho?“
Prestala som a pozrela na ňu cez spätné zrkadlo: „prečo mám pocit, že ma k nemu tlačíte?“
„Lebo je to výborná partia. Chceme pre teba len to najlepšie.“
A bolo to tu... výborná partia. Všetko zorganizovali a znova som cítila to hnusné napätie a nátlak.
„Čo viete? Možno skončím s nejakým rockerom,“ skúsila som, ako zareagujú.
Mama sa rozosmiala: „som rada, že takí chudáci na práve neštudujú.“
Jedinou vetou zabila posledné kúsky mojej potencionalnej nádeje, že by som niekedy bola s Natom. Otvorila som kabelku, že nájdem žuvačky, keď som stuhla. Našla som tam Natovu ceruzku na oči. Vzala som ju a bol k nej prilepený papierik- PREPÁČ ZA VŠETKO. NIKDY SA MA NEZBAVÍŠ. N.
Spomenula som si, ako mi podával kabelku zo zeme, keď som sa ponáhľala na zápis. Usmievala som sa, nádej sa vrátila a rozhorela sa mi v srdci, ako ten najkrajší plamienok.
Na druhý deň som sedela v izbe pred notebookom a v ruke držala ceruzku na oči. Dookola som si premietala Natove slová, že nemá záujem o vzťah a hneď na to ten pád, keď sme ležali na sebe. Srdce sa miešalo s rozumom a pripadala som si ako schizofrenik. Položila som ceruzku na stôl a šla sa najesť. Po obede som to nevydržala a vytočila Nata cez skype.
Nathan:
Všetci piati sme sedeli v mojom a Jerryho byte a konečne dokončili zoznam a poradie našich piesni na koncerty. Všade sa povaľovali plechovky, prázdne papieriky a plastové fľaše.
„Vie mi niekto vysvetliť, prečo sa vždy stretávame tu?“ opýtal som sa básnickú otázku.
„Lebo je to tu útulnejšie ako u nás oproti a po druhé nemusíme s Tedom upratovať,“ vysvetlil bez okolkov Kori.
„“Super“. Tvoju úprimnosť si s Natom ceníme,“ odfrflal Jerry.
„Ja to tu potom poupratujem,“ navrhla Niky. Ostali sme na ňu nemo hľadieť. Nikdy sa dobrovoľne neponúkla. Naše prekvapené výrazy prerušil až zvuk zo stola. Z môjho notebooku sa ozýval skype.
„To budú naši,“ predpokladal som a nechcelo sa mi postaviť z tureckého sedu na zemi.
„Nie!“ nadšene skríkla Niky a skočila k notebooku, „volá ti Mária!“
Rozbúchalo sa mi srdce a rýchlo som sa postavil. Vzala notebook zo stola a cúvala predo mnou.
„Dám ti ho pod jednou podmienkou. Budeme pri tom.“
„Nie,“ zamietol som, „idem do izby.“
Jerry sa tiež postavil a zamkol dvere obývačky: „smola kámo. Buď to zdvihneš pred nami, alebo nezdvihneš a nebudeš s ňou volať a urazí sa.“
„Dobre,“ vzdal som sa, vzal notebook a sadol si na gauč. Jedným ťuknutím som zdvihol a uvidel Máriu. Kori, Jerry, Ted a Niky si sadli na zem oproti mne a pozorne počúvali.
„Ahoj,“ pozdravil som.
„Ahoj... popravde som sa odhodlávala pol dňa či ti mám zavolať,“ prezradila s kritikou v hlase. Srdce sa mi zastavilo. Bol som totálny idiot!
„Našla si ceruzku?“
„Áno. Vážne sa ťa nezbavím?“
„Och,“ povzdychla si Niky, „toto je lepšie ako Rosamunde Pilcherová.“
Počula to aj Mária: „ty tam niekoho máš?“
Niky sa postavila a skočila vedľa mňa na gauč pred kameru: „má tu mňa a ešte Koriho, Jerryho a Teda.“
„Aha,“ zatvárila sa zaskočene, „dievča a chalani zo včerajška.“
„To si píš,“ vzala mi surovo notebook z rúk, „takže ja som Nikola, ale volajú ma Niky.“
„S Natom máte niečo spoločné?“ zaujímalo Máriu ako prvé.
„Okrem rovnakých rodičov a rovnakej DNA ani nie,“ zabávala sa na nej Niky.
„Súrodenci,“ pochopila Mária, „takže to ty si ta tanečnica o ktorej som počula.“
„Presne,“ prikývla.
„Takže vy ste súrodenci Nikolaj a Nikola?“ zabávala sa.
„Našim rodičom trvalo asi minútu, kým nám vymysleli mená,“ skleslo okomentovala Niky a všetci sme sa smiali.
Mária:
„Dobre, koniec smiechu,“ upokojila som sa, „s Korim som sa už zoznámila. Viem, že pracuje v rovnakom obchode ako Nat. No s Jerrym a Tedom som ešte tú česť nemala.“
Notebook sa zase pohol a hneď na to sa pred kamerou objavil jeden z tých dvoch. Mal vyholenú ľavú stranu hlavy, dlhšie hnedé vlasy prehodené napravo a hnedé, tmavé oči. Okrem iného tetovanie na ľavej strane krku.
„Jerry, teší ma,“ predstavil sa, „bubeník.“
„Pochopila som podľa facebooku,“ vysvetlila som, „a v skutočnosti sa voláš?“
Niky ho zozadu objala a oprela si bradu o jeho rameno: „waw, rýchlo sa udomácňuješ v našej partii a chápeš, ako to tu beží. Mimochodom, volá sa Juraj.“
„Jerry znie lepšie,“ uznala som.
„Chalani,“ skočila mi do reči Niky, „páči sa mi. Adoptujme si ju.“
Ozval sa smiech a súhlasné odpovede. Pokrútila som pobavene hlavou, keď sa znovu notebook pohol a objavil sa pred kamerou posledný neznámy. Dlhé čierne vlasy pod lopatky, 5 piercingov na tvári (2x obočie, 1x nos a 2x pery) a komplet potetované obe ruky.
„Ty budeš Ted,“ hádala som.
„Áno. Teší ma.“
„Aj mňa. Gitarista?“
„Áno. A keď sme pri pravých menách, tak sa priznám rovno. Teodor.“
Oprela som sa o operadlo stoličky: „myslím, že radšej pre mňa budete Nat, Niky, Kori, Jerry a Ted.“
Niky vzala Tedovi notebook: „budeme?“ žiarivo sa usmiala, „takže si ťa môžeme adoptovať, budeš v našej skupinke a odpustíš Natovi?“
„Uvedomila som si, že by mi Nat chýbal. Napriek všetkému,“ pozrela som na ceruzku na stole a cítila v bruchu prekrásne motýliky.
„V tom prípade ťa musíme premenovať.“
„Čo?“ rozosmiala som sa nad jej poznámkou.
„Mária Elena znie ako z osemnásteho storočia,“ skritizovala.
„Ale ja nemám nijakú prezývku.“
Obraz sa znovu pohol a na moje prekvapenie som uvidela Nata. Podvedome som sa vyrovnala.
„Ja som vymyslel Nena.“
„Nena? To je skrátka z čoho?“ netušila som.
„Možno ti to raz poviem,“ usmial sa, „a ďakujem, že si mi odpustila, že som sa správal ako idiot.“
„Nemala som inú možnosť. Napísal si, že sa ťa nezbavím. A v kútiku duše som možno čakala na túto vetu.“
Nathan:
Hneď, ako sme s Nenou dohovorili, sa Niky postavila a natiahla ruku: „dajte mi peniaze za stávku.“
„Stávku?“ nebol som v obraze. Ted, Jerry a Kori s nechuťou vytiahli peňaženky a každý jej dal po dvadsať eur. Niky si ich so širokým úsmevom odložila.
„O čo ste sa stavili?“ nevydržal som.
„Kto a kedy zavolá prvý,“ vysvetlila Niky, „či ty alebo Nena.“
„Vy hráte o peniaze na úkor môjho šťastia? Teda,“ odkašľal som si, „šťastia našej skupinky?“
Všetci štyria ma ignorovali a Jerry prišiel s novou stávkou: „stávka o to, kedy sa prvýkrát spolu vyspia.“
„Ak vás to vôbec netrápi, tak tu stále sedím,“ pripomenul som.
„Ticho,“ zahriakla ma Niky, „ja som za to, že hneď po ďalšej hádke.“
„Ja za to, že hneď v prvý deň, ako sa nasťahuje na internát,“ hádal Jerry.
„Podľa mňa na prvom koncerte,“ pridal sa Ted.
„Všetci ste mimo. Ešte skôr ako sa sem Nena nasťahuje,“ uškŕňal sa Kori.
Položil som notebook a postavil sa: „s vami som skončil, ste zvieratá,“ odišiel som z obývačky a zatvoril sa do izby.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár