takže konečne sa mi podarilo pomaly ale isto dokončiť druhú časť môjho románu. Posledné úpravy a je na svete , neskutočne sa teším. Budem vás informovať a zároveň sem môžem dať aj ukážku. Chcete? Tu máte z jednotky:
Udivene mi hľadel do očí. Prekrížila som si ruky na znak trvania na svojom názore.
„Myslíš, že nechcem vyzdravieť?! Myslíš, že rád zomieram?!“
„Ale..,“ chytila som ho za rameno, „nepovedala som, že zomieraš.“
„Myslíš si to. Ako všetci. A toto je to posledné, čo ma môže zachrániť. Posledné,“ koniec zvýraznil najviac ako vedel. Keď to takto vyslovil, akoby to bola naozaj pravda. Báť sa toto a počuť to od neho bol riadny rozdiel.
„Toto mi nerob. Ty vyzdravieš,“ pošepkala som.
„Chcel by som tomu veriť.“
Chytila som vázu a hodila ju o zem: „tak ty by si tomu chcel veriť?! Starám sa o teba! Som s tebou 24 hodín denne! Lebo chcem! Lebo ťa ľúbim a myslíš, že mi robí dobre hľadieť na teba v takomto stave?! Nie! Ale kto sa stará o to, či to zvládam?! Kto sa pýta na mňa? Nikto! Kedy naposledy som sa nepritúlila ja k tebe, ale ty ku mne?“ rozplakala som sa, „už dávno nie. A práve preto plačem každý deň! Máme to zvládnuť spolu! No ja len dávam a nič nedostávam! A práve toto ma ničí!“ oprela som sa zúfalo o stenu a zosunula sa po nej dole na zem. Ronila som slzy a nemohla prestať. On len ku mne podišiel a nastavil ruku. Neochotne som ju chytila a postavil ma. Zaviedol nás do spálne. Ľahol si a ja tiež. Stále som plakala. Pritiahol si ma a pritúlil sa ku mne. Sladko ma pobozkal.
» www.martinus.sk/?uItem=178031...
» eshop.druskabooks.com/shop/cierna-pri...
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár