„Nedopadne to dobre. Budeme mať ďalšieho súrodenca. Spamätaj sa. Ja sa nemýlim. Presne ako u Olivera.“
„O Olivera a Nenu si tu svoju nevymachanu hubu neutieraj. Varujem ťa,“ dožral ma do nepríčetnosti.
„Je vdova ako som povedal.“
Predtým, keď sa stalo niečo takéto, som bol hrdý na to, že som sa zdržal. Teraz to bolo naopak. Bol som rád, že som sa neovládol a poriadku som mu vrazil. Spadol. Hľadel na mňa zo zeme a držal si peru.
„Zošalel si?“ postavil sa pomaly.
„Varoval som ťa. To nepoprieš,“ prekrížil som si ruky.
„Vážne?! Aj ja mám varovať teba?!“ strčil do mňa.
„Si egoistický, sebecký, narcistický kretén. Nedovolím, aby si povedal mame niečo netaktné. A pokiaľ už nemáš nič, môžeš odísť.“
„To mi hovorí stroskotaný feťak?“
„Skús to povedať ešte raz. Prosím, aby som ti mohol vraziť druhú,“ strčil som do neho ja.
„Všetci sme vedeli, že tvoj život môže skončiť len dvoma spôsobmi. Zomrieš buď na pohlavne prenosnú chorobu, alebo čo je ešte viac pravdepodobnejšie, tak si svoj feťacky minimozog tak predroguješ, že ti nebude pomoci.“
Vrazil som mu druhú, on mi to vrátil a začali sme sa mlátiť. Nejako to všetko vo mne vybuchlo a dralo sa von. Hnev, zlosť, zúfalstvo, všetko.
„Heeej!“ zrazu niekto skríkol a medzi nás sa postavil James, „prestaňte! Čo sa tu deje?“ spýtal sa.
„Tento chudák si myslí, že je najmúdrejší na svete!“ nezdržal som sa.
„Určite som múdrejší ako ty. Fet mozgu nepomáha, vieš?“ vysmieval sa mi.
„Ešte raz si otvoríš ústa na mňa, mamu alebo na Olivera s Nen, tak prisahám, že skončíš ako pacient na patológií,“ hľadel som nenávistne na Dominika.
„Otvorí ústa na mňa?“ ozvalo sa od dverí. Pozrel som tam. Až vtedy som si všimol, že tam stála Nena. Po tak dlhom čase som ju videl naživo. Mala rozpustené prekrásne vlasy, svoj typický vľúdny výraz, teraz trošku zmiešaný s nechápavým a hľadela raz na mňa, raz na Dominika tými najkrajšími hnedými očami na svete. Aspoň podľa mňa.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár