Sedela som na posteli a mala Patológiu predsebou. Len som na ňu hľadela. Pravda bola taká ,že som sa balila domov. No... domov ako domov. K môjmu bratovi. Doteraz som po školskom roku na intráku trávila prázdniny u mojich rodičov. Ale teraz nie. Všetko sa zmenilo. Zas sa vrátil. On... ten ktorého nemenujeme. Áno... som čarodejnica. Ale po rokforte som sa rozhodla pre pomáhanie ľuďom. Študujem na muklovskej medicíne a externe raz za mesiac chodím na skúšky za Liečiteľku. Dosť náročné ale vyzerá to ružovo. No teraz... nechcela som sa vrátiť k rodičom. Prosila som brata aby mi povedal o Fénixovom ráde a aby ma do neho vpustil. Ale pre dospelého staršieho brata je strašné ak zistí že jeho o veľa mladšia sestra vyrástla. Hlavne pokiaľ ide o Remusa Lupina. Nakoniec pod náporom súhlasil. Nevedela som čo ma čaká a práve to ma desilo. Zbalila som posledné knihy a obzrela sa.... vonku boli len veci na prezlečenie v ktorých pocestujem a taštička s makeupom , ceruzkou atď. Vzala som čierne kožené nohavice a obliekla si ich. Pripla som reťaz na bokoch a zapla vybíjaný opasok. Na vrch som si zaviazala čierny korzet bez ramienok a všetko doplnil čierny náhrdelník s lebkou. Podišla som k zrkadlu a obzerala sa.... nebude tá lebka provokovať? Keď je tu o5 boj? Radšej som ho dala dole a nahradila ho čiernym srdcom. Našla som kefu na vlasy a prečesala si ňou dlhé , husté čierne vlasy. Nakoniec som si urobila čierne linky až za oči a usmiala sa v odraze.... ako hovorí Remus na môj výzor.... ako keby som mala 10 rokov, a nie dvadsať. Vždy celá rodina frflala, že chodím ako smrťožrútka. No toto som proste ja. Zlo ma vždy priťahovalo.... síce som bola podľa iných dobrá a to niekedy až prehnane.
\"Nena. Mame vypratať izby,\" vošla spolužiačka.
\"Idem,\" vzala som tašky a zišla dole. Zastala som na informáciách.
\"Mária Elena Lupinová,\" povedal recepčný a hľadal ma v zozname.
\"Eddie, dobre vieš že neznášam keď ma volajú celým menom. Som Nena.\"
\"Áno Nena. Izba číslo 14.\"
\"Áno. Vraciam kľúč od izby,\" podala som mu ho.
\"Pekné prázdniny.\"
\"Aj tebe,\" usmiala som sa a konečne vyšla vonku. Dala som si do uší iPod a kráčala v ústrety svetu. Sadla som si na mhd zastávku a hrala sa s mobilom. Prišiel autobus a tak som sa viezla až na železničnú stanicu. Tam som nasadla na správny vlak a vystúpila až na konečnej. Hneď ako som vyšla, zbadala som postaršieho, hnedovlasého muža v tmavom kabáte.
\"Remus!\" kráčala som k nemu. Zdvihol pohľad.
\"och nie.... ty vyzeráš,\" postavil sa.
\"Prestaň. Veď vždy som sa obliekala len do čierneho a vyzerala takto.\"
\"Áno, ale to si mala pubertálny vek, a nie dvadsať. Ty nikdy nedospeješ.\"
\"Radšej poďme,\" zahovorila som aby ma ďalej nekritizoval. Došli sme do jeho domu a hneď som postavila vodu.
\"Dáš si čaj? Ja si dám kávu.\"
\"Neni to môj dom?\" pozrel na mňa od stola.
\"Ale ja som úžasná sestra, ktorá ....,\" prerušilo ma klopanie. Remus automaticky vytiahol prútik. Ja som si svoj vytiahla zo zadného vrecka nohavíc.
\"Myslíš že smrťožrúti klopú?\" ironicky som pozrela na brata. Prevrátil očami a podišiel k dverám.
\"Ja chcem!\" odstrčila som ho a otvorila. Stál tam Severus Snape, a zrejme nečakal, že uvidí niekoho iného ako Remusa, lebo mu trvalo kým zdvihol pohotovostne prútik.
\"Kto si?!\" mieril na mňa.
\"To ste len vy,\" zložila som prútik a otvorila dvere. Nechápavo na mňa hľadel.
\"Nena Lupinová pán profesor,\" predstavila som sa dotknuto. Nespoznal ma po tých rokoch čo ma učil elixíry. Preto, lebo neznášal môjho brata, tak si zlosť vybíjal na mne. Vždy vyvolával mňa aby ma pristihol pri tom že neviem, no to ma nútilo k učeniu aby som mu do tváre s úsmevom odpovedala správnu odpoveď.
\"Lupinová... pochopiteľne,\" zložil prútik a vošiel.
\"Aj vám dobrý deň,\" povedala som skôr pre seba.
\"Dumbledor povedal, že ťa mám okamžite navštíviť.\"
\"Áno. Môžeme ísť do obývačky,\" nasmeroval krok Remus.
\"Ide o rád?\" zastavila som ich otázkou.
\"Teraz ide vždy o rád,\" odpovedal Snape.
\"od dnes do neho patrím. Chcem to počuť,\" prekrížila som si ruky.
\"Nemyslím že by s...\"
\"Len nech ide. Uvidíme čo povie,\" pozrel na mňa Snape.
\"Ja zvládnem po rokoch s vami veľa veci,\" odtrhla som od neho pohľad a išla do obývačky. Remus sa pousmial a Snape svojim vážnym vyrazom ho nasledoval ku mne.
\"Ide o zajtrajšie presťahovanie Pottera. Napadli ho dementori ako všetci vieme...,\" začal Snape.
\"Dementori? Pottera? Kedy sa dostal do Azkabanu?\" nechápala som.
\"Tak nie všetci...,\" okomentoval Snape.
\"Nedostal. To je v tom. Napadli ho na muklovskej ulici,\" vysvetlil Remus.
\"A čo tam akože robili? Prečo ich tam ministerstvo pustilo?\"
\"Prv by ste si mali zistiť všetky fakty o čarodejníckom svete, keďže už 3 roky študujete medzi muklami,\" zahľadel sa mi prenikavo do očí. Pre iných by to pôsobilo možno hrôzostrašne ale...mne to spôsobovalo príjemne zimomriavky. Plné...zvedavosti?
\"Nebojte sa...dozajtra si všetko zistím. Mam vedieť kedy ste získali úlohu učiteľa Obrany proti čiernej mágii? Ou...vlastne nikdy.\"
\"Myslím, že som stratil chuť konverzácie,\" otočil sa na odchod.
\"Chcel som len vedieť či to prejde bez povšimnutia. Či vieš kto nič netuší.\"
\"Netuší,\" otočil sa a odišiel. Hľadela som za ním....až tak veľmi som ho urazila?
\"nemám ho nejak extra v láske ale mohla si byť o veľa viac milšia,\" ohriakol ma Remus.
\"Sedemnásť som mala už dávno, tak môžeš odložiť svoje bratské reči. Mam ťa veľmi rada,\" objala som ho,\" ale už rozhodujem sama za seba. A teraz mi povedz čo všetko ešte neviem.\" A začal reči o ohnivom pohári. O tom ako sa harry dostal do turnaja. Ako vyhral, ako bojoval s Voldemortom, a tak ďalej až po súčasnosť, keď zajtra ideme ako rád pre Pottera domov.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár