Harry Potter podla Neny- ak si fanušik HP, budes vediet co pisem 2-2

Dumbledore predstavil školy a privítal nás. Sedela som pri Dracovi u slizolínskeho stolu.
„Vidíš ako na nás civia?“ povedal Draco.
„Na nás? Na mňa. Nevedia čo odo mňa môžu čakať. Ktorý je Longbottom?“
„Tam,“ pozrel smerom k druhému stolu. Akurát na mňa tiež hľadel. Usmiala som sa. Kývla som mu. Otočil sa. Ach. Vidno, že vyrastal bez rodičov.
Najedli sme sa a po celej tejto ceremónii sme išli spať. My do lode. Páčila sa mi táto zmena. Obyčajný intrák čo sme mali na Durmstrangu ma už unavoval.
Na druhý deň sme raňajkovali. Nevedela som sa dočkať, keď pôjdem svoje meno hodiť do ohnivej čaše. Keďže narodeniny mám 14. októbra, tesne pred tým ako sa začne turnaj, mohla som meno ešte hodiť. Kráčala som chodbou k čiare deliacej vekovú hranicu.
„Môžem s tebou hovoriť?“ vošiel mi do cesty Longbottom.
„O ahoj. Ty si Longbottom však?“
Nastavil „hrôzostrašný“ výraz.
„Neville!“ prišli dvaja chalani a chytili ho.
„Fajn. Čo by si rád? Už sa vykokci.“
„Tvoji rodičia... zničili mojich rodičov! Moju rodinu!“
„Ak ťa to poteší, mám ich v riti. Ešte niečo?“
No moja ľahostajnosť bola trochu prehnaná. Napriek snahám tých dvoch si ruku vytrhol z ich zovretia a namieril na mňa prútik.
„Mefindo!“
Ako keby ma niečo udrelo do oka. Spadla som na zem.
„Neville! Povedala som ti, že ti to poviem, len ak to nepoužiješ!“ prišlo dievča s dlhšími hnedými vlasmi.
„Hermiona kľud. Bolo to bombové,“ smial sa jeden z dvoch chlapcov. Bol ryšavý.
„To nie je smiešne Ron!“
„Ty malý smrad! Tak ty budeš používať jedno z omračujúcich zaklínadiel?! Na mňa?!“ postavila som sa a zdvihla prútik.
„Pokoj,“ postavila sa pred neho tá baba.
„Zmizni!“
„Daj mu pokoj!“
„Počkať,“ niečo ma napadlo,“ Hermiona? Hermiona Grangerová?“
Prekvapene prikývla.
„Tá čo všetko vie?“
„No nie zas všetko,“ usmiala sa.
„Fajn. Nemyslím, že si múdrejšia ako ja. Spýtaj sa ma niečo.“
"Čo?" pozerala na mňa ako na blázna.
"Azda sa bojíš dievčatko?"
„Dobre. Vieš čo je...... serpozia?“ hľadela mi do očí.
„Kvetina, ktorá sa živí hmyzom a potom je použitá na hnojenie iných kvetov. Ty mi povedz akú ma teplotu dračia krv?“
„Čo? No..,“ otvorila ústa na odpoveď no tá neprišla.
„Máte starostlivosť o zázračne tvory? Je to kniha Príšerná kniha príšer, ôsma kapitola, tretí odstavec,“ žiarivo som sa usmiala,“ a teraz nemusí mať Draco mindráky, že si najmúdrejšia. A ty Longbottom si nabudúce nájdi iné dievčatko aby ti krylo chrbát. Možno aj múdrejšie,“ prišla som k čaši, hodila do nej svoje meno a odišla.
Po par hodinách som išla na večeru po ktorej čaša vyberie súťažiacich. Bola som plná očakávaní.
Sadla som si a najedla sa spolu s ostatnými. No stále som myslela len na to, ako čaša vytiahne moje meno. Už som to videla.
Nastala tá chvíľa. Upriamili sme pohľad na riaditeľa Dumbledora a čašu pred ním. Vyletel prvý lístoček.
„Reprezentant Rokfortu je Cedric Diggory!“ jasne.... krik.
„Reprezentantom Beauxbatonsu je Fleur Delacourová.“ Ach jaj.... ta krava s ktorou som sa hádala.
No na to vyletel tretí papierik. Postavila som sa a kráčala k ostatným reprezentantom.
„A reprezentantom Durmstrangu je Mária Elena Lestrangeová,“ hovoril pri pohľade na mňa a papierik. Všetci zaskočene stíchli. Prišla som ešte skôr ako to prečítal.
„Takže vám gratulujem.... môžete ísť do zadnej miestnosti kde sa dozviete zvyšok informácií,“ ukázal Dumbledore. Už som vchádzala, keď sa ozval ďalší papierik. Nechápavo som sa otočila. Dumbledore ho chytil.
„Harry Potter?“ pozrel po žiakoch,“ Harry Potter!“
Čo? Ako sa mu to podarilo? Nechápala som. Veď.... pozná až takú čiernu mágiu? Naštvane som išla dnu do miestnosti kde prišiel aj Potter.
„Ako si dostal svoje meno do čaše,“ začali na neho profesori.
„A ty si ako vedela, že vyberie teba?“ pozrela na mňa Olympe tá obryňa, riaditeľka Beauxbatonsu.
„A prečo by som si nemala byť istá?! Debili ako Krum by nikdy nevyhrali Trojčarodejnický pohár. No mali by ste sa zaujímať o Pottera. Nemôže predsa súťažiť. A je to decko.“
„Ja som tu ak si si nevšimla!“ ohradil sa na mňa.
„Ticho!“ skríkol Dumbledore.
Jasne, že prehodnotili pravidlá z každej strany a dovolili Potterovi súťažiť. No čo už... porážka jedného debila hore dole.... no problem.
"Ak nevieš držať na uzde jedného chudáka, ako chceš prežiť v turnaji?" spýtala som sa Pottera na chodbe, keď sme vychádzali.
"Ako ty chceš prežiť so svojim tupým egom, ktoré celé vidno len z vesmíru?"
"Ako..!"
"Povedalo sa, že máte ísť na internáty," prišla McGonagallova.
"Jasne," zaboryla som pohľad do Pottera a odišla.

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu