Harry Potter podla Neny- ak si fanušik HP, budes vediet co pisem 2-3.

Arielle:

Nenu vybrali ako našu reprezentantku. To som jej priala. Vždy bola svojrázna a rozhodná. Čo vždy vyšlo. Sedeli sme na raňajkách a ledva som zdvihla pohľad. Sedel tam Draco. Hľadel na mňa. Rýchlo som vrátila pohľad do taniera. Čo si myslí? Má 14. Je to decko. No úprimne, bavilo ma takto si z neho strieľať.
„Teraz musím byť najlepšia v prvej úlohe,“ prebrala ma Nena.
„Jaj... jasne.“
„Nesmie ma niekto predbehnúť.“
„To mi je jasné,“ hrala som sa s hriankou.
„Fleur a Potter je nič. Na Diggoryho musím dať pozor.“
Zahľadela som sa na neho: „Nie je škaredý.“
„Usmieva sa ako pako.“
„A ty sa zas neusmievaš. Len sem tam pri mne.“
Zahľadela sa na mňa: „lebo nemám potrebu sa smiať. Čakám keď vyhrám prachy za turnaj, vezmem všetky prachy čo mi dali rodičia ako majetok, úprimne, aspoň na to sú dobrí a odsťahujem sa a vyštudujem,“ nahla sa k môjmu uchu,“ za aurora a zabijem všetkých debilov ako je moja rodina, aby som mala svätý pokoj a zadosťučinenie za detstvo. Od malička poúčanie čo mám, čo nemám, čo nesmiem robiť aby som nepošpinila meno rodiny, čo musím hovoriť.... dri-sty.“
„Nemyslím si, že by si mala ísť študovať niečo také.“
„Ty si ma nepočúvala? Presne to, čo by som nemala, musím,“ žmurkla na mňa. Prevrátila som očami. Typická Nena.
„Ich to ešte neunavuje?“ dodala po chvíli keď videla ako si žiaci pripínajú odznaky s textom: „Potter smrdí.“ A podobné hovadiny.
„Jeho vec. Ak neprežije, bude mu to jedno,“ uvažovala som.
„Ale... veď vie, že to je nebezpečné aj pre naše magické schopnosti. Čo on môže v 14tich rokoch vedieť? Vyčistiť si bradu od mlieka?“
Vybuchla som smiechom. A zdvihla pohľad na Draca. Hľadel na mňa. Znovu.
„Každopádne ho nenávidia. A mňa to baví pozorovať,“ usmiala sa.
„To sme dve,“ ťapli sme si. Usmiala som sa.

Nena:

Sedela som v knižnici a hľadala hocičo v knihách, čo by mi mohlo pomôcť v turnaji. No netušila som čo bude prvá úloha, takže som bola v riti. Najhoršie na tom bolo, že aj Karkarov mi chcel povedať čo bude prvá úloha. No... nechcela som to vedieť. Veď to zvládnem aj tak. Dúfala som v to.
„Môžem?“ potichu ku mne prišiel Potter.
„Toto je knižnica. Tu sa nerozpráva.“
„Počul som, že nevieš aká bude úloha.“
„Nechcem to vedieť,“ pozrela som do knihy.
„Ty nechceš mať rovnaké šance ako my?“
„Úprimne? Ee. Ja to zvládnem bez toho ešte lepšie,“ trvala som na tom.
„Ver, že nezvládneš.“
„Daj mi pokoj,“ už ma unavoval,“ inak som si všimla, že tvoj kamoš, čo ti je vždy v pätách zrazu akosi v tvojich pätách nie je. Žeby si neprekvapil len nás?“
„Do toho ťa nič.“
„A ešte odkáž svojej kamoške,“ pozrela som na stôl vedľa kde Potter doteraz sedel,“ že keď sa bude ešte viac drviť knihy, aj tak jej to nepomôže. A ty si daj večernú hygienu.“
„Ako myslíš. Úprimne? Teraz som aj rád, že ťa to o tri dni zabije,“ odišiel s5. Ako sa opovažuje? Zvládnem to aj sama! Bez jeho odpornej pomoci.
O tri dni som stála v stane s ostatnými šampiónmi. Prechádzala som sa sem a tam.
„Šampióni ku mne,“ vošli riaditelia škôl. Prišli sme k nim. Hneď ako som si vypočula, že mam vyslobodiť vajce pri drakovi... v hrdle mi nastalo sucho. Každý si postupne vyťahoval svojho draka.
„Čínsky ohnivák,“ hľadela som na maketu svojho v rukách. Skutočný bude vraždiace monštrum. Prečo som len bola taká hrdá?
„Máš zrazu svoj geniálny plán?“ pozrel na mňa Potter. Prebodla som ho chladným pohľadom a rozmýšľala. Diggory a Fleur už prešli. Získali vajce. A ja som na rade. Zbledla som.
„Už máš?“ hľadel na mňa Potter.
„Hej. Improvizácia,“ prehltla som hrču, ktorá sa mi tam spravila a vyšla von. Ten hluk dookola, ma mal zrejme povzbudiť. No cítila som to ako pravý opak. Uvidela som velikánskeho draka, ktorý sa hýbal, chrlil oheň a čakal, kým neprídem a nerozmliaždi ma, alebo neurobí zo mňa uhlík.
„Tak. A teraz mi dáš to vajce čo máš pri nohách,“ pomyslela som si a pomaly sa blížila. Niet iného východiska. Musí sa na mňa vrhnúť. Vzala som kameň a hodila k nemu. Hneď na mňa pozrel. Tak tie zuby a pazúry som nedomyslela. Vrhol sa za mnou. Bože. Schovala som sa za skalou. Chvíľu sme sa takto „hrali“ keď som si povedala, že stačilo. Sedela som za skalou a cítila ako ma hlavou hľadá. Počula som jeho dych. Rýchlo som vyšla a namierila na jeho oči veľmi blízko mňa.
„Atente!“ vykríkla som. Rýchlo som sa vrátila za skalu. Drak sa zvíjal, chrlil nepríčetne oheň a dupal. Rozmliaždil aj skalu za mnou. Len tak tak som stihla vybehnúť. Drak totiž nevidel.
„Hej! Tu som!“ zakričala som. Rozbehol sa za mnou. Potom ďalej. Do druhej strany. Až sa sám reťazou zamotal. Chrlil oheň, snažil sa vyslobodiť. No nepomohlo. Ja som s radosťou prešla po vajce v bezpečnej zóne a zdvihla ho nad hlavu.
"Nenaaa!" kričali moji spolužiaci. Až teraz som sa usmievala ako nikdy. Bola som vo svojom živle.
"Tak som sa bála," pribehla ku mne Arielle pri stane keď išiel na rad Potter.
"Aj ja. Prvýkrát v živote," smiala som sa a silno ju objala.
"Potom," odtlačila Arielle tá zdravotná sestra Rokfortu a začala mi ošetrovať pár popálením a krvavých rán. No bolo mi to jedno. Hľadela som za Potterom. Neskutočne ma naštval ako mu to vyšlo.

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu