"Nena ja...," utekal za mnou.
"Čo si jej urobil?" otvorila som chladničku a začala si robiť tousty na raňajky.
"To je na dlhšie."
"Mám tak," pozrela som na hodinky," len 8 hodín času. Tak poprosím skrátenú verziu."
""Ha ha". Proste.. ani neviem ako sa to stalo, zrazu sme sa bozkávali. Pracovali sme pre rád, tak sa tak nejak stalo. A..pred týždňom po niekoľkomesačnom bozkávaní a objímanú sme spolu spali... asi tak."
Položila som chlieb a otočila sa na neho: "stavím sa, že preto prišla, lebo si ju hneď od seba odstrčil."
"To...bol pochopiteľný rozchod."
Rozosmiala som sa.
""Všetci" ľudia sa pri láske, bozkoch a toho všetkého vzplanutí rozchádzajú. Máš pravdu."
"Prestaň byť ironická! Musel som."
"Lebo si vlkolak? Pozri braček... túto tému sme už prebrali. Povedz jej to a uvidíš na čom si."
"Ona to vie," zahľadel sa mi do očí.
"Takže vie že si vlkolak, napriek tomu ťa miluje, ty miluješ ju, ale nechceš s ňou nič mať? Si vážne blbec."
"To si nepovedala celkom presne... proste...ona si neuvedomuje možné následky."
"Možné následky? Ja sa o tvojom ľúbostnom živote vyjadrovať nemienim. Rob čo chceš. Ale toto je chyba. Možno najväčšia akú kedy urobíš."
Ďalej sme to nerozoberali. Len som chcela povedať svoj názor a ten už poznal. Čas utiekol ako voda. Prezliekla som sa a vyrazila s Remusom do rádu. Premiestnili sme sa do jednej uličky. Tmavej a opustenej. Potom ma Remus viedol ďalšou uličkou až sme sa ocitli na spomínanom námestí. Pekne sa pred nami rozostúpili domy a zaklopali sme na dvere.
"O ahoj Remus," objala ho menšia plnejšia , staršia pani. Potom pozrela na mňa.
"Ty budeš mala Lupinová. Mária Elena?" usmiala sa.
"Nena, dobrý."
"Molly Weasleyová."
"Jej...mama Georgea a Freda?" zasvietili mi oči. Veľmi dobre som ich poznala svojho času na Rokforte.
"Áno," prv sa zatvárila, že je šokovaná, no hneď na to sa usmiala a objala ma," tak vitaj medzi nami."
Vošli sme dnu.
"Trochu meškáte. Schôdza sa hneď začne. Vojdite," otvorila nám dvere do nejakej miestnosti a oslepilo ma väčšie svetlo. Trochu som si zvykala a potom som si všimla, že som v kuchyni. V strede bol veľký stôl a plno papierov na ňom. Neskôr ma zaujali pohľady ľudí. Všetci sedeli za stolom. Hľadeli na mňa. Pozdravili Remusovi. Ten odzdravil.
"A toto je moja sestra. Mária Elena," ukázal na mňa. Začali sa mi predstavovať. Trochu chaos ale v poho.
"Tak ty si Nena?" spýtal muž s dlhšími tmavými vlasmi. Usmieval sa.
"No..áno."
"Vyrástla si odvtedy čo som ťa videl v plienkach. Rozhodne si opeknela," vyrazil mi dych.
"Čo?"
"Sirius Black," predstavil sa.
"Bože," usmiala som sa a objala ho. No prekvapil ma zasa divný pohľad ľudí dookola," prepáčte. Asi som nemala povedať Bože."
"To je ako u nás u Merlinovej brady," vysvetlil Remus.
"Veľa som o vás počula," priznala som Siriusovi. Len sa usmial. Myslela som si, že už poznám každého, keď som si všimla niekoho sedieť pri okne, ponoreného do čítania nejakej knihy. Ostatní sa ďalej zhovárali a ja som podišla k človeku, ktorý ma tak zaujal.
"Dobrý," ozvala som sa. Zdvihol na mňa pohľad. Myslela som si. Snape.
"Dobrý," zopakoval a ďalej čítal.
"Ja... rada by som sa ospravedlnila za ten včerajšok."
"A načo?" ani na mňa nepozrel.
"Lebo som slušne vychovaná, a zvyknem sa ospravedlňovať keď niečo pokašlem. Vo vašej výchove to však asi chýbalo!" naštval ma. Hlavne tým ako hľadel do knihy a nepozrel na mňa!
Zatvoril knihu a pozrel na mňa: "Tak mne chýba vo výchove ospravedlňovanie? Po prvé myslím, že vyzerá inak a po druhé ... to nie je vaša chyba, že sa neviete správať. Chyba výchovy," postavil sa a došiel k stolu. Stále som hľadela na miesto kde pred chvíľou sedel a nevedela som sa pohnúť. Čo?!
"Začíname," zavolal nás Arthur Weasley. Sadla som si vedľa Remusa a počúvali sme," tí, ktorí idú po Harryho Pottera, môžete sa zoradiť na chodbe."
Dosť veľa ľudí sa postavilo a išlo na chodbu, kde som započula rachot. Uvidela som cez dvere Tonksovu, ktorá zápasila s dáždnikmi.
"Už som tu. Prepáčte," ospravedlňovala sa čarodejníkom, ktorí smerovali pre Pottera. No mňa zaujalo niečo iné. Ona má fialové vlasy? Veď... ráno mala modré.
"Nena?" prerušilo ma v premýšľaní oslovenie od Arthura Weasleyho.
"Áno?" zatvorili sa dvere a pozrela som na neho.
"Pýtam sa na tvoj názor."
"Ehm..názor?" nechápavo som na neho pozerala.
"Hovoril som o niečom."
"Áno... jasné. Len... nepočúvala som."
"Hovorili sme o tom, že nebudeš patriť medzi tých, ktorí strážia proroctvo."
"Jaj... o tom mi hovoril Remus. A nevidím dôvod prečo by som to nemohla strážiť."

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
athelasil  25. 2. 2009 17:34
dobre to je,len mensia chybicka-
cast II. - Pekne som videla dolu k vchodovým dverám.
Stala tam mladšia žena so...zelenými vlasmi? Áno.

cast III. - Ona má fialové vlasy? Veď... ráno mala modré.

A ta cast II.bolo rano,a inde uz Tonksovu nestretla...

Napíš svoj komentár