Harry Potter podla Neny- ak si fanušik HP, budes vediet co pisem IX

O mesiac:

"Nevidel si môj opasok?" prevracala som svoje veci na Sevovej posteli v spálni. Bývam zase u Remusa, no cez noc sa premiestnim tu, a nad ránom s5. Aj tak dni trávi v škole. Vyčerpávajúce. Iná možnosť ale nie je. Dumbledore po pár dňoch povolil, aby sme nikomu o našom vzťahu nehovorili. Nechceli sme to. V ráde o mne vedia len toľko, že niečo pre rád robím, no nemôžem povedať čo. Všetko mi vyhovuje. Remusa by porazilo kebyže sa dozvie, že milujem Seva. A ešte keby sa k tomu pridalo, že hazardujem so svojim životom na temnej strane.... asi by ho porazilo. Holt... všetko musí mať aj obete. Musím klamať. Aj jemu.
A teraz som sa o ôsmej večer prezliekala na prvé stretnutie u smrťožrútov. Musela som sa ešte viac oddať oblečeniu, čo všetkých na mne tak poburuje.
"Myslíš tento?" priniesol mi opasok s lebkou namiesto pracky.
"Presne. Ďakujem," vzala som si ho s úsmevom a ďalej si robila hrubé čierne linky.
"Nesmie ťa Lucius spoznať," podišiel za mňa, hľadel mi do očí cez zrkadlo predo mnou a položil bradu na moje rameno.
"Na čo myslíš?" usmiala som sa.
"Nechápem ako môžeš byť taká kľudná. A o chvíľu budeš na druhej strane..ja..,"
"Iba o mňa máš strach. Ja sa nebojím. Čo príde, príde. To som sa naučila pri pomoci druhým. Môžeš sa aj roztrhnúť, čo sa má stať neovplyvníš."
"Ale ovplyvním...nepôjdeš."
"Sev," položila som ceruzku a otočila sa k nemu, až bol nútený tvár dať preč z môjho ramena," ja to chcem urobiť. Robíš to už ...veľmi dlho. Nenechám ťa v tom samého."
"Už mesiac ťa chcem presvedčiť aby si to nero.."
"Sev! Pozri," chytila som mu tvár," ja ťa milujem. A preto by som urobila čokoľvek. Aj bojovala s Voldemortom."
"Nen! Hovoril som ti aby si ho nemenovala! Vidíš! Nepočúvaš nič z toho čo ti radím!"
"Ja to zvládnem!"
"Ale..."
"Už dosť! Ideme tam. A na mňa sa predsa chmúriť nemáš," s úsmevom som ho pobozkala," si predsa môj život. Tak sa usmievaj, a ja sa nebojím preto, lebo viem, že ma budeš chrániť."
Hneď sa usmial a vrátil mi bozk: "To vždy. Tak sa priprav," odišiel dole.
Vzala som si jemný čierny korzet s ramienkami, obtiahnuté čierne nohavice, vysoké čierne topánky až pod kolená. Potom ešte doplnky ako vybíjaný opasok s lebkou, ktorý som už spomínala, náhrdelníky s lebkou, vybíjané náramky s lebkou... proste to, čo milujem. Muklovský rock. Nakoniec som si rozčesala dlhé čierne vlasy. Pozrela som na hodinky. Akurát na čas. Zišla som dole.Sev ako vždy hľadel do knihy.
"Ako vyzerám?" postavila som sa vedľa neho.
"Ou..síce ako vždy ale ešte viac...ako Nena Lupinová," usmial sa na mňa.
"Beriem to ako kompliment."
"To aj mal byť. Poď ku mne," s úsmevom odložil knihu. Sadla som si, ako sedel, na neho obkročmo. Začali sme sa bozkávať. Chytil ma za boky. Keď to začalo naberať na vášni, radšej som prestala.
"Počkať...o chvíľu musíme ísť. Necháme si to na neskôr," venovala som mu posledný bozk. Potom som sa postavila, vzala si prútik, plášť a na to sme mohli vyraziť. Premiestnili sme sa k nejakej lúke a pokračovali cestičkou až k dokonalému sídlu.
"Waw...," obzerala som sa," vieš koľko peňazí z tohto tu by sa dalo použiť na charitu? A pre ľudí, ktorí to potrebujú? Neskutočné," okomentovala som.
"Teraz sa hlavne sústreď. Nepreriekni sa. A dávaj pozor. Jasné?"
"Áno. Už sa teším, keď sa vrátime k tebe," silnejšie som mu stisla dlaň ako sme sa držali za ruky. Zastavil ma a bozkávali sme sa. Prerušil nás zvuk praskajúcej haluze. Sev hneď namieril prútik na miesto, odkiaľ sa zvuk ozval. Stál tam Draco Malfoy.
"Prepáčte," hovoril šokovane a hľadel na prútik, ktorý na neho mieril.
"Čo sa tu zakrádaš?" povedal Sev svojim typickým Snapeovským hlasom.
"Ja..len som išiel do domu, keď som vás tu náhodou zazrel."
"Choď dnu."
Hneď cupital preč. Rozosmiala som sa.
"Takže pred nimi sme pár?" usmiala som sa.
"No."
"Beriem," chytila som ho za ruku a kráčali sme ďalej. Len čo sme vošli dovnútra...bilo mi do očí ešte väčšie bohatstvo. Pripadalo mi to veľmi chladné.
"No konečne," otvorili sa dvere salónu a prišiel k nám Lucius malfoy,"myslel som že Draco klame keď hovoril, že ideš aj s dámou," pozrel na mňa.
"Ide. Sme ako jedno telo," pritisla som sa k nemu a chytil ma okolo ramien.
"Mária Elena Lupinová," začal Sev, no keď išiel predstaviť Luciusa, skočil mu do reči.
"Lucius Malfoy," vzal mi ruku a dal na ňu bozk.
"Je to milé ale j..,"
"Je to moja manželka," vyšlo zo Seva. Snažila som sa schovať prekvapenie a len prikývla.
"Ale to neznamená, že ma môj manžel bude od niečoho strániť. Práve naopak. Preto tu som. Chcem slúžiť tomu, komu slúži môj manžel. Chápete," odhodlane som sa usmiala. Premeral si ma od hlavy po päty. Zrejme ma ani nespoznal.
"Nie je Lupinová... meno ..z inej strany?" bol podozrievavý.
"Každá rodina má svoju čiernu ovcu..a v našej som ňou ja."
"Nevidel som u teba pred časom inú?" pozrel na Seva.
"To bolo niečo iné.. ," hovoril celkom presvedčivo.
"Tá malá o tebe nič nevedela. A...bol to tvoj "život"..tak si ju obraňoval. Vieš ako to vysvetľoval?," pozrel na mňa," že to bola jeho rodina...kto verí? Vy sa poznáte dlhšie ako mal tamten románik? Alebo podvádzanie?"
"Vieš čo? Ja mu verím. Poznáme sa rok a pred týždňom sme sa zobrali. Určite hovoril pravdu, že to bola jeho rodina.."
"Na druhej strane?"
"Nebola to náhodou Emma? Tvoja sesternica," pozrela som na Seva. Prikýval," vieš ona je šibnutá. Keď mala rok, omylom vypila elixír a odvtedy jej šibe. Aj to si mohol spomenúť. Vieš..nemôžeme si dovoliť, aby mali pochybnosti," usmiala som sa a pobozkala ho.
"Jasné…. Takže predsa len rodina. Teraz poďme robiť to, prečo sme tuná."
"Už prišli všetci?" spýtal sa Sev.
"Čakali sme len na teba," priznal a viedol nás chodbou k dverám, odkiaľ vyšiel. Necítila som sa tu dobre a spôsobovalo mi to zimomriavky. Otvorili sa dvere a vošli sme. Všetko bolo zaliate tmou, ledva som videla. Následne ku mne doliahol jemný chladný hlas.
"Koho si nám to priniesol Severus?"
Môj tep sa rýchlo zvýšil. Ľudia dookola na mňa zahľadeli. Ja som nespúšťala pozornosť z toho…tvora. Ťažko ho môžem nazvať človekom. Keď to nemá city … nič ľudské.
"Pán môj, ja viem hovoriť aj sama. Ak dovolíte," prihovorila som sa. Keď bol ticho, pristúpila som pred kreslo kde sedel a jemne som sa uklonila.
"Tak hovor," vyzval ma.
"Ja...nie som hodná vám slúžiť," zdvihla som pohľad," no viem, že toto a služba vám, je to, po čom túžim, a čomu budem oddaná. Môj manžel Severus Snape," ozvali sa nechápavé zvuky ostatných," ma sem vzal, lebo vie, že som rovnako odovzdaná správnej veci ako on, a celkovo všetci čo vám slúžia."
"Vážne? Myslím, že také prianie musíme splniť," pozrel na Luciusa," spravíme jej znamenie."
Tvárila som sa, že je to to jediné, čo chcem, no pravda bola taká, že vnútri som chcela kričať... nech to už je za mnou. Ešte, že ma Sev naučil zablokovať si myseľ.
Než som sa nazdala, dalo mi cez ramená čierny plášť. Podišla som k Voldemortovi ešte bližšie. Postavil sa. Nepozerala som mu do očí. Až takú odvahu som nemala. Kľakla som si a vystrela pred seba ruku. Hneď na to som cítila dotyk jeho prútika. Tá bolesť, ktorá mnou prešla..bolo to niečo neskutočné. Prešli mnou tie najhoršie myšlienky, aké sa dajú predstaviť.
Po chvíli som odpadla.
Vnímala som až neskôr piskľavý zvuk. Otvorila som oči. Bola som u Seva. Niečo robil v kuchyni.
"Ak robíš čaj, môžeš urobiť aj mne," zakričala som mu.
"Ty si už hore?" prišiel do obývačky.
"Zobudil ma ten zvuk," pretrela som si oči," čo sa stalo?"
"Presvedčila si ich. Vitaj medzi smrťožrútmi," prisadol si ku mne a pobozkal ma. Keď prestal, vytiahla som si rukáv na plášti.
"Och...," pekne sa mi tam vynímalo čerstvé znamenie.
"Už nemôžeš cúvnuť," hľadel na mňa.
"Ani nechcem. No niečo ma zarazilo," sadla som si do tureckého sedu," prečo si povedal, že sme manželia?"
"To ma ako prvé napadlo."
"Teraz klameš," smiala som sa.
"Prečo?"
"Lebo sa ti tak krásne ligotajú oči. Chceš niečo..."
"Dobre ma poznáš," pohladkal ma po tvári," a mám niečo zaľubom."
"Počúvam," tiež som ho pohladkala. Siahol do vrecka. Vybral krabičku," dáš mi ... hrášok?" smiala som sa.
Kľakol si a otvoril ju predo mnou: "Vezmeš si ma?"
Hľadela som na ten prsteň, úsmev mi zamrzol a nevedela som čo si mám o tom myslieť.
"Si..si istý?" nerozmýšľala som.
"Stopercentne."
"Sev...ja," pozrela som mu do očí. Tých, ktoré pre mňa toľko znamenajú. Vtom som sa rozhodla: "áno."
"Ty si povedala áno?" tiež bol v úžase ako ja pred pol minútou. Silno so slzami šťastia som ho objala.
"Stačí mi, ak sa toto neskončí. Na ničom inom mi nezáleží," pošepkala som mu.
"Nen...oni si myslia, že už sme svoji..," pozrel na mňa.
"Newa. Nezistia, že sa tak stalo o rok neskôr," usmiala som sa.
"Ale...prečo sa nemôžeme vziať teraz?"
"Neboj. Vezmeme sa. Len...to bude nenápadné," uvažovala som.
"Nen počkaj," zastavil ma," myslím...teraz ako teraz.."
"Čo?" smiala som sa.
"Už je večer. Budem sa musieť vrátiť do školy. Ale môžeme sa stihnúť vziať."
"Počkaj....teraz...ako...teraz?"
"Teraz ako teraz," prikývol.
"Ty si sa zbláznil."
"Prečo? AJ tak to nikomu nechceš povedať. Ja som tiež radšej bez pozornosti.... tak? Je jedno či sa vezmeme teraz ale o rok. Tak či tak to budeme tajiť."
"Ja...," odmlčala som sa," tak dobre," silno som ho objala.
"Dobre?" hľadel na mňa.
"Ty si sa ma spýtal."
"Aha...," povedal prekvapene," ty vážne súhlasíš?"
"Keď neveríš, načo si sa ma pýtal?"
Vybral prsteň z krabičky a navliekol mi ho na prst.
"Vezmeme sa teraz," pošepkal mi.

 Vymyslený príbeh

5 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu