"Vydala sa, mala dieťa...a umrela. Tá bolesť mi nedovolila byť milým. Vnímavým. Ale pri tebe človek taký nemôže byť. Ty si....neviem. Proste si svojská. Všetko dosiahneš, nič ťa nezaujíma, len to, pre čo žiješ. Ideš si za svojim... to na tebe a tej osobe milujem."
Oči sa mi zasa naplnili slzami. No teraz slzami šťastím. Netušila som, že mi niekedy bude niekto takto imponovať. Veľmi som ho milovala. Verila som, že je môj prvý a jediný.
"Ani nevieš ako ťa milujem," pohladkala som ho po tvári.
"Chcel som ti to povedať. Si krásna, múdra, skvostná ako ona. Ste také rovnaké, až ste úplne iné. A milujem vás odlišne. A chcem aby si vedela, že ťa nikdy nechcem stratiť," hovoril divne vážne.
"Čo?," tvár mi zmrzla a posadila som sa vedľa neho," o čom to hovoríš?"
"Vieš čo sa práve deje. Nechcem aby sa ti niečo stalo. A práve vtedy, keď sa dozvedia, že ťa milujem."
"Čo by sa mi malo preboha stať?" usmiala som sa. No on sa neusmieval. Bol ticho.
"Sev? Deje sa niečo?"
Na jeho očiach sa objavil zvláštny pohľad. Akoby...už nemohol ďalej vydržať.
"No tak..čo sa deje?" objala som ho.
"Ja...nechcem aby si to vedela. Proste len sa to nikto nemôže dozvedieť. Nikto! A na týchto posledných pár viet zabudneme."
"Prečo?"
"Nena! Prosím," odtiahol sa a zahľadel sa mi do očí.
"Tak dobre..."

O MESIAC A POL:
Prebudila som sa na buchot. Ležala som na Sevovom gauči v obývačke a mala na sebe len prikrývku. Pozrela som na hodinky. Bolo tri v noci.. No Seva nikde. Len divný buchot na dvere. Našla som na stole lístok: AHOJ LÁSKA. MUSEL SOM NUTNE ODÍSŤ. DÚFAM, ŽE SA VRÁTIM KÝM SA ZOBUDÍŠ.
S úsmevom som sa postavila, dala si len nohavičky a Sevovu košelu.
"Zas si dačo zabudol," smiala som sa a išla otvoriť. Síce som tuna trávila len noci, spoznávala som ho stále viac a viac. No keď som otvorila dvere, hneď sa mi pred tvárou objavilo svetlo prútika.
"Ty nie si Severus!" počula som hlboký hlas. No do tváre som nevidela. A prútik som nechala niekde v kuchyni kde sme sa so Sevom pred pár hodinami začali vyzliekať.
"A?" pokúšala som zakryť strach.
"Ale ale," prútk dal nižšie," Severus nemá sestru," pozeral na mňa Lucius Malfoy," i keď...bol by som rád keby si bola jeho sestrou..," usmial sa.
"Čo tu chceš?" môj strach sa stratil za odhodlanosťou.
"No tak... vyjasnime si to... ja sa pýtam, ty odpovedáš," vošiel dnu s prútikom stále na mne.
"Vážne? Podľa mňa nie."
"Si dosť drzá. Koľko máš? 25?"
"Ja sa spovedať nebudem."
"Ako sa voláš?"
"Múdra krasavica."
"A jaj. Takže si na druhej strane od nás. Nechápem ale niečo....prečo potom spávaš so smrťožrútom?" doslova sa mi vysmieval.
"Ja si môžem vybrať na akej strane som. A nespávam so smrťožrútom."
"Áno? Dám ti nabudúce radu... zisti si kto to je a potom s ním spi."
"Daj mi pokoj! Neviem načo tu si, ale Sev už pri vás nie je."
"Takže Sev," napodobnil môj hlas," ten tvoj "Sev" je u nás každý deň. A dnes nechodil, tak som po neho prišiel. Ale museli sme sa pravdepodobne minúť."
Čo? Nie! On klame...musí klamať. Napriek snahe o zadržanie, pustili sa mi slzy.
"Ale ale...niekto sa až teraz dozvedel pravdu? Smutné. Ale ak chceš, utíšim ťa," došiel ku mne tak prudko, že som narazila do steny.
"Ako ťa zviedol?" prešiel mi prstom po líci.
"Prestaň!" napľula som mu do tváre. Hneď mi dal takú facku, že som spadla na zem.
"Lucius!" niekto ho odsotil a sklonil sa ku mne. Podvedome som sa od neho odtiahla.
"To som ja," spoznala som Seva. Hneď som ho so slzami objala.
"Už som tu. Počkáš chvíľu? Hneď prídem."
Vrátil sa k Luciusovi.
"Choď s5. Povedz, že dnes už neprídem. A ešte raz budeš siahať na môj život, vybavím si to s tebou osobne."
"Fajn..uži si... i keď ako vidím, užívaš si dosť," odišiel.
Stále som v kúte plakala a vzlykala. Sev sa vrátil s5 ku mne.
"Všetko je dobré?"
"Vypadni!" odsotila som ho a postavila sa.
"Nena...ja..."
"Si smrťožrút! Áno!"
"Nie niesom..."
"Áno?!," udrela som ho do hrude," a čo tie reči?! Že dnes neprídeš?! A chodíš k ním!"
"Vysvetlím ti to."
"Ako?!" zas som ho buchla.
"Nie je to tak ako to vyzerá..."
"Daj mi už pokoj! Všetky tie reči! Si odporný!" o5 a stále som kričala.
"Nena!," chytil ma zozadu tak, aby som ho nemohla udierať," ja som ti neklamal! Chodím tam, no dávam falošné informácie a získavam tie pravé pre rád."
""Jasné"". A ja som morská víla."
"Prosím Nena... nemôžem ti to vysvetliť bližšie ale...prosím uver mi."
"Nie! Pusť ma!" dupla som mu na nohu, utekala von a premiestnila sa do svojej izby.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
athelasil  26. 2. 2009 11:27
koza co ho nevypocula?
2 
fotka
ena233  1. 3. 2009 19:08
nemám rada takéto trúbky čo si nedajú nič vysvetliť...
Napíš svoj komentár