Harry Potter podla Neny- ak si fanušik HP, budes vediet co pisem VIII.

Nemohla som tomu uveriť. Celú noc som nespala. Premýšľala som a premýšľala. Keď sa mi slnko dostalo do izby, postavila som sa a zišla dole do kuchyne. Urobila som si kávu a sedela v obývačke.
"Čo tak skoro?" vyšiel zo svojej spálne Remus.
"Ja...ani neviem," napila som sa z hrnčeka," vedel si to o Sev...erusovi Snapeovi?"
"Čo ako?" prisadol si.
"No...čo vlastne robí pre rád? Vždy hovoríte, že pokročil a neviem čo ešte. Že urobil čo chcete atď. Ale prečo o tom nič neviem? Teda..konkrétne."
"Nena...zatiaľ.."
"Nechcete mi dať nijakú prácu! Som tam na riť!"
"Po prvé si daj pozor na jazyk."
"A načo?!," vykríkla som a postavila sa," ja nie som niekto, kto sa musí len prizerať, lebo jeho brat ho vníma ako citovo labilnú osobu, ktorá je dieťa a ktorá sa tým pádom priamo do rádu zapájať nemôže! Je Snape u smrťožrútov aby zistil informácie?!"
"Čo? Čo ti je?"
"Pýtam sa niečo!"
"Áno je. A ja ťa nepovažujem za dieťa..," tiež začínal byť naštvaný.
"Ako môžeme vedieť, že to nie je naopak?!"
"Lebo vieme. Nič iné nám neostáva! A Dumbledore mu verí!"
"On verí každému!" a ja som videla ako sa Sev rozprával s Luciusom. A ako Lucius hovoril o Sevovi... on nie je špión, pomyslela som si.
"Pozri...je v ráde...to je všetko! A ty si dlho bola mimo nášho sveta. Musíš si zvyknúť."
"Zvyknúť?! Ja som až príliš zvyknutá! Ale ak nechcete, radšej to hneď skončím! Vy neznesiete, aby som vám pomáhala. Aby som bola užitočná! Preto nemá zmysel tu byť. Vrátim sa späť do muklovského života."
"Čo? Zase prehnane reaguješ."
"Nemyslím. Takpovediac som o tom rozmýšľala v noci, ale teraz si ma v tom usvedčil," išla som hore. Zbaliť sa. Vybrala som kufor a všetko do neho hádzala.
"Nena. Ja...," nevedel čo má povedať keď za mnou prišiel.
"Remus...ja toho mám dosť."

O DVA MESIACE:

"Na dvanástke si Eva vybrala kanylu z ruky," prišla mi do izby sestier povedať Anna, moja nadriadená vrchná sestra. Zatvorila som chorobopisy a išla chodbou na izbu kde Eva ležala. Osemročné dievčatko. Našla som si prácu v detskej nemocnici ako zdravotná sestra. Páčilo sa mi to. Pomáhala som a pri tom mala radosť z detí. Ktoré boli neskutočne vďačné. Svoj čarodejnícky život som dala do úzadia. Liečiteľstvo som na čas zrušila a venovala sa práci v nemocnici. Snažila som sa popri tom namietať proti vyhodeniu na medicíne. Čakala som na rozhodnutie.
Keď som Eve zaviedla novú kanylu a pustila jej infúziu, zavolali mi z informácii, že ma niekto čaká v jednej z izieb. Zložila som a nasmerovala tam. Uvidela som na prvý pohľad neznámu osobu. No keď som sa prizrela lepšie, niekoho mi hneď pripomínala....Tonksová. Sedela na posteli.
"Tak ty si chorá?" povedala som výsmešne, lebo na sebe mala rifle a normálne svetlé tričko.
"Stále ten humor," usmiala sa," ale nie. Prišla som pre niečo iné. Prisadni si."
Urobila som čo chcela a hľadela na ňu: "tak počúvam."
"Mám pre teba odkaz," vytiahla obálku a podala mi ju. Nadýchla som sa a vybrala list.

Veľmi rád by som sa s vami porozprával. O všetkom. Snáď vás slečna Tonksová presvedčí. Dnes o 19:00.
Profesor Albus Dumbledore.

"Ja som s tým už skončila," stiahlo sa mi srdce pri myšlienke na Seva.
"No tak... nič sa nestane. Ide o jednoduchý rozhovor. Nikoho neurazíš, a nič nesľúbiš."
Rozmýšľala som...no..nebol by to zlý nápad. A zájdem aj za Remusom. Odvtedy čo som odišla, len sme si písali.
"Tak dobre," súhlasila som.
Usmiala sa: "ešte že tak. Dumbledore nechcel posielať sovy ani nič také, lebo bývaš a pracuješ medzi muklami. A to by nebolo dobré."
"To má pravdu. Inak...ty a Remus? O tom sme si nepísali."
"Je to v pohode. Chodíme spolu."
"Inak by som ho musela zaškrtiť."
"Nemám nič proti," rozosmiala sa a ja s ňou. Mala som ju rada. Zvláštny človek. Môj brat má šťastie.
"Tak ja musím ísť. Snáď sa ešte uvidíme," objala ma.
"Jasné, určite," opätovala som jej objatie a pomaly sme sa rozlúčili.
Skončila sa mi smena. Čo najrýchlejšie som sa ponáhľala domov, obliekla sa, dala si plášť a premiestnila sa aj s prútikom pred Rokfort. Vošla som cez bránu a mierila rovno k riaditeľni. Nič iné ma ani nezaujímalo. Zaklopala som na dvere. Potom som vošla. Dumbledore sedel za stolom a keď som vošla, zdvihol zrak od niečoho, na čo sa díval.
"Dobrý deň," pozdravila som.
"Dobrý...môžeš si sadnúť," usmial sa na mňa. Sadla som si oproti nemu.
"Chceli ste so mnou hovoriť."
"Áno. Dúfal som, že prídeš. Ide o to, prečo si ušla späť do muklovského sveta."
"No povedali vám, že už niesom v ráde...a to je moja vec. Nikto nechcel, aby som niečo robila. Niečo užitočné. A vy už tobôž!"
Ešte viac sa na mňa usmial. Privádzalo ma to do šialenstva.
"A prečo asi?" povedal prirodzene.
"Čo?!," už som nemohla vydržať," ja som schopná pomáhať! Byť užitočná! Bol to môj sen a nikto ma tam nechcel!"
"Nena... to je blbosť. Severus mal pravdu."
Jeho veta mnou prešla ako nôž. Ďalší príval hnevu.
"Čo?! Tak on o mne hovorí vám?! Nemá na to právo! Je to odporný klamár! Aj keď mu naivne veríte!" postavila som sa.
"Nena.... prosím. Dáš si na ukľudnenie čaj?"
Rozdychávala som. Potom nalial čaj do dvoch šálok a jednu mi podal. Napila som sa.
"Veľa vecí o Severusovi nevieš," začal.
"A prečo by som mala? Čo s ním mám?"
"Miluješ ho. A on teba."
"Pozrite... neviem kto vám toto nakecal, ale ja ho nemilujem!"
"Všetko mi povedal. A ja viem aj to predtým, ako si prišla do jeho života."
Pozerala som do zeme. Nevedela som sa až tak klamať, že mi je ľahostajný:
"A... čo bolo predtým? Tá žena, ktorú tak miloval? Či aj to si vymyslel?"
"Začneme od nej. Bola to Lily Evansová Potterová. A myslím, že všetko by ti trebalo ukázať mojimi čami."
"Čo? To bola Harryho mama? Ako?" nič som nechápala.
"Chceš to vidieť?"
Premýšľala som...moja zvedavosť ale vyhrala. Prikývla som. Vošla som do jeho myšlienok v mysľomise.
Dozvedela som sa celú pravdu ako Sev spoznal harryho mamu, ako sa v škole stretol s budúcimi smrťožrútmi, ako...zapríčinil smrť Harryho rodičov... ako to ľutoval...a prečo mu Dumbledore tak zanietene verí. A hlavne, ....že je vážne špión na temnej strane. Dojalo ma, ako ju miloval. Na chvíľu som si aj pomyslela, že sa jej v jeho láske nemôžem ani trochu rovnať. No takéto spomienky sa zmenili na Seva trochu staršieho.
"Neviem prečo to je také... ale vždy keď ju vidím... neviem či ma viac privádza do šialenstva, alebo fascinuje," hovoril Dumbledorovi sediac oproti nemu ako ja teraz.
"A prečo ťa tak vyvádza z miery?"
"Nie je schopná byť v ráde!"
"Je. Dobre to vieš. Nemôžeš ju obviňovať za to, že si ju nedokážeš vyhodiť z hlavy."
"Prosím?!," povedal svojím typickým tvrdým hlasom," to nie je možné!"
"Tak prečo mi tu hovoríš o citoch? Nerobil si to odvtedy, ako sme hovorili o Lily Potterovej."
"Čo?!," akoby sa smial a zhrozil zároveň," Lily bola.."
"Taká istá ako Nena? V tvojom vnútri určite. A to ti hovorím ako nezaujatý pozorovateľ."
"Nena vo mne vyvoláva všetko negatívne."
"Tak ako Lily keď chodila s Jamesom Potterom? A to preto, lebo si po nej tužil."
Pozrel do zeme a čušal.
"Skús o tom porozmýšľať," po Dumbledorových slovách sa spomienka zmenila.
"Ona mi povedala Sev! Tak mi hovorila len Lily," zas oduševnene hovoril Sev, no mal slzy na krajíčku.
"Teraz je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Odišla. Ale mám tušenie, že sa vráti."
"Ja...zbožňujem ju. Prečo to musím robiť? Prečo sa musím pretvarovať na temnej strane? Chcem ju s5!"
"Severus...teraz sa hlavne vráť do sídla Malfoyovcov. A vyžehli všetko čo videl Lucius Malfoy."
Pozrel na neho a naštvane odišiel.
Vtedy sa spomienky skončili. Sadla som si s tvárou v dlaniach a pomaly s plačom vzlykala.
"Môžem?" spýtal sa Dumbledore.
"Ja...som taká krava!"
"Hovoríš, že chceš byť v ráde, ale nemôžeš nič robiť....a, že ja som ti nič nechcel dať....ale...ja som práve čakal na ten správny moment..ten teraz nastal," hovoril tajomne.
"Hovorte jasne, lebo teraz som psychicky v riti," stále som plakala.
"Chcem aby si sa pripojila k Severusovi. U Smrťožrútov. Aby si ich presvedčila, že k nim patríš, a aby si získavala informácie."
Prestala som plakať, utrela som si slzy a pozrela na neho:
"To myslíte vážne?"
"Áno. Ale to najhoršie je v tom, že.... musia sa o vašom vzťahu dozvedieť ľudia v ráde."
"Čo? Aj Remus?"
"Aj tvoj brat. A mala by si už ísť za Severusom. Je vo svojom kabinete."
"Ja...tak dobre," mala som úplne zmiešané pocity. Postavila som sa a išla k dverám. Blízko nich som zastala a pozrela s5," ďakujem. Otvorili ste mi oči. Urobím čo chcete. Lebo si vás vážim. Dovidenia."
"Ja len dúfam, že to bude mať aj výsledky."
"Už má,"usmiala som sa a odišla. Prechádzala som prázdnou chodbou. Počula som buchot mojich opätkov. Došla som k dverám a zaklopala na ne.
Ozvali sa kroky a otvoril dvere. Hľadel na mňa akoby nemohol uveriť. Ten pohľad ma úplne rozplakal. Silno som ho objala. Vzal ma dnu a opätoval mi objatie.
"Čo tu robíš? Nenahnevala si sa na mňa?"
"No...áno," pomaly som sa ukľudňovala," ale Dumbledore mi všetko vysvetlil. A ukázal."
"Ukázal? Vysvetlil?" nechápal.
"Cez mysľomisu."
Hneď pochopil:
"Ty si všetko videla? Ja..."
"Pozri," chytila som mu jemne tvár," ja už všetko viem. Nemusíš sa predo mnou hrať na neviem čo. Všimla som si ako sa ku mne správaš. Úplne inak ako k iným. A ja ti to opätujem, nie ako Lily. Preto mi nabudúce všetko povedz hneď...Sev," usmiala som sa.
"Neviem si pri tebe pomôcť. Odvtedy čo sme sa prvykrát pobozkali...ja viem..je to zvláštne ale už to ďalej nemôžem v sebe dusiť," ale stále dusil.
"Ja ťa milujem. Možno práve preto, že si takýto," pohladkala som do ukazovákom po líci a prešla na jeho pery," ale čo keď sme sa spoznali, dali sa dokopy práve preto, aby som ti ukázala aké to je milovať opätovane? Tak sa toho neboj a miluj celým srdcom. Ja ti ho nezlomím."
Pritiahol si ma k sebe a bozkával ma. Bozkávali sme sa akoby sa to už nikdy nemalo zopakovať.
"Ešte niečo," trochu som prestala," už som s5 v ráde. A budem s tebou."
"Čo?" jemne sa usmial.
"Dumbledore chce, aby som s tebou robila špióna."
Úsmev mu zamrzol.
"Nie. Nedokážeš to."
"Dokážem. A konečne nebudem len o ráde počúvať, ale aj konať. A Dumbledore to odo mňa žiada. Prosím," zahľadela som sa mu do očí prosiacim pohľadom.
"Nena...keď sa ti niečo stane..," povedal trochu naštvane, trochu naliehavo.
"Nič sa nestane. Zajtra ma k ním privedieš. Keby sa niečo zomlelo, budeš pri mne ty. A nepresvedčíš ma. Rozhodla som sa. Tak buď rád, že sme zase pri sebe," jemne som ho pobozkala, a ako keby sa pod vplyvom môjho bozku poddal. Aj som sa trochu tešila na to, čo ma čaká...mala som pocit, že sa to všetko zmení. Aspoň v mojom živote. Ale..nemôžu to ostatní z rádu vedieť. O mojom a Sevovom vzťahu. Nie...na to jediné nepristúpim.

 Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu