Harry Potter podla Neny- ak si fanušik HP, budes vediet co pisem X.

"Takže čo teraz urobíme?"
"Poď," chytil ma za ruku a viedol ma k vchodových dverám. Nechala som sa viesť a pred domom nás premiestnil. Ocitli sme sa pred ministerstvom. Teraz v noci tam bolo podozrivé ticho. Zastali sme na recepcii. Sedel tam starší plešatý muž.
"Áno?" postavil sa.
"Je teraz otvorená obradná sieň?" spýtal sa Sev. Moje srdce bilo stále viac a viac.
"Nie. Vet."
"Zobuďte ich," povedal pokojne.
"Prosím? Nemôžem ich zobudiť.."
Nahol sa k nemu: "Poslal ma Lucius Malfoy. Podľa mňa ma na ministerstve veľký vplyv. Možno o tom nevieš. Len aby si nebol prekvapený, ak ťa náhodou prepustia."
Nahodil vystrašený výraz a odišiel.
"Tak to by sme mali," usmial sa a pritiahol ma k sebe. Držal ma okolo bokov.
"Vedela som, že vieš byť zlý," odhrnula som mu vlasy z tváre," a oproti dobrote ktorú máš v sebe tiež ma to aj priťahuje," usmiala som sa.
"Potom sme na tom úplne rovnako."
"Môžem?" prišiel ten smiešny recepčný.
"Tak?" spýtala som sa.
"Môžete ísť. Na konci chodby úplne posledné dvere."
"Vidíte, že to ide, keď sa chce," chytil ma za ruku a smerovali sme na to miesto. Vošli sme.
"Dobrý deň," privítal nás ospalý rovnako starý muž ako ten na recepcii," môžem vedieť čo vás privádza v túto neskorú hodinu... musel som sa premiestniť z postele vo svojom dome."
"Je to naliehavé. A pracujete na ministerstve. A vašou prvoradou povinnosťou je slúžiť čarodejníkom," povedala som kľudným hlasom.
"Jasne," trpko sa pousmial," môžeme prejsť rovno k veci. Poďte za mnou," viedol nás do kancelárie. Sadli sem si," môžem vedieť vaše mená?"
"Severus Snape a Mária Elena Lupinová," odpovedal Sev.
"Fajn," ukázal prútikom na regáli spisov. Hneď vyleteli dve zložky. Prezrel si ich," je to v poriadku. Potrebujem len podpisy," zo stola vytiahol dve zmluvy.
Prečítali sme si ich a podpísali. Potom sa on podpísal do kolónky úradný svedok.
"A už to je," usmial sa.
"To je všetko?" neverila som.
"Áno. A čo ste slečna čakali? Teda už pani Snapeová. Toto je úradná svadba. A už poďme spať. Dovidenia," vrátil zložky a odišli sme.
"Och... to už sme svoji?" spýtala som sa už v Sevovom dome.
"Áno."
"Och!" vyskočila som na neho a neverila. Silno som sa zakvačila nohami a objímala ho, "Milujem ťa! Nikdy nebudeme od seba! Prisahaj."
"Prisahám," ako som stále bola na ňom, jednou rukou ma držal a druhou ma hladkal po vlasoch.
"Ak to porušíš, zabijem ťa," usmiala som sa.
"S radosťou. Bez teba žiť nebudem."
"Tak rada by som s tebou bola v kuse. Ale mám prax u Munga. Veď vieš. A ty učíš. A noci sú také krátke."
"A potom na hodinách skoro zaspávam," rozosmial sa.
Zišla som z neho: "Bude svitať...musím. Aj ty musíš."
"Si úžasný človek Mária Elena Snapeová."
"Som hrdá byť tvojou manželkou."
"Len ako dlho si to budeš myslieť," usmial sa.
"No..kým nebudem mať 130 rokov, nebudem sa pozerať na svoje pravnúčatá a s tebou budem sedieť v záhrade. Budeme sa držať za ruky, zatvoríme oči a spolu umrieme. A aj po smrti budem len tvoja. S veľkou radosťou."
"Ja si ťa nezaslúžim," povedal dojato.
"Ale áno. Sme stvorení jeden pre druhého."
Objal ma a bozkávali sme sa. Potom sme sa už vážne museli vrátiť každý svojou cestou. Zaľahla som do postele a hľadela v šere na prsteň od Seva. Usmievala som sa ako zdrogovaná. Veď láska je droga. Ja som sa vydala. Za Seva. Dala som na prsteň bozk a zaspala.
"Nena," zabúchal mi na dvere Remus," zaspala si? Už je osem. Vstávaj."
"Spím len asi tri hodiny. Daj mi pokoj," prevalila som sa na druhý bok.
"Mám ťa vyhodiť z postele?" počula som nad sebou.
"Remus?" strhlo ma a skryla som ruku so znamením pod prikrývku," bože...zľakla som sa."
"Už by si mohla prestať používať tie muklovské výrazy."
"Áno áno..Už som hore. Prezlečiem sa a zídem dole. Urobíš mi hot dog? Minule som ťa to učila," rozosmiala som sa.
"Ty si prípad," odišiel.
Vydýchla som si. To bolo o chlp. Pozrela som na predlaktie. Začervenanie prešlo. Bolo tam čisto znamenie. Obliekla som sa do čierna, dala si záležať na dlhom rukáve na tričku. Aby nikto nič nezistil. Najedla som sa, dala Remusovi pusu na líce a utekala do nemocnice.

December:

Sedela som nad knihami. Bylinkami.
"Lepšia by bola chirurgia," pomyslela som si a pustila si iPod. Prestala som vnímať látku a pozrela na prsteň na retiazke. Od Seva. Vždy som ho nosila pod tričkom. Aby ho nikto nevidel. Zatvorila som oči. Predstavovala som si jeho dotyky, bozky, slová, tvár...telo. No neboli sme spolu už týždeň. Smrťožrúti nemali stretnutie. A ja som nemala čas. Ako ani Sev. Ja kvôli skúškam a Sev mal povinnosti v škole.
Z myšlienok ma prebrala bolesť. Na predlaktí.
"Au!" pálilo to. Pozrela som na znamenie. Už som vedela, že dnes sa toho na skúšku veľa nenaučím. Obliekla som sa a došla na dohodnuté miesto. Stáli tam už všetci. Len Seva som nemohla nájsť. Potom sa ozvali za mnou kroky.
"Ahoj," počula som jeho hlas.
"Ahoj," otočila som sa k nemu s úsmevom. Konečne som ho pobozkala. Po takom dlhom čase. Všetci stíchli. Otočili sme sa a uvideli ako prišiel Voldemort.
"Moji priatelia," v duchu som sa ironicky zasmiala nad jeho slovami," dnes som vás zavolal pre jednu...maličkosť. Prijali sme pred nedávnom nového spojenca," pozrel na mňa," a ja si chcem overiť jej vernosť."
Usmievala som sa no tušila som, že toto nebude nič príjemné.
"Urobím všetko," povedala som sebavedome.
"Fajn. Prejdeme hneď na to najhlavnejšie. Zabi Severusa."
Môj úsmev skamenel: "Čo?"
"Počula si. A ty," pozrel na Seva," môžeš sa brániť."
"Veď ti robí špióna," snažila som sa to zachrániť.
"Veď aj ty...viem, že chodíš do rádu.
Oblial ma pot: "čo? No dobre. Pomáham Sev...erusovi. Som jeho manželka. Musím byť pri ňom. A veria mi. Môj naivný brat si stále myslí, že som na jeho strane. Naivný debil," prevrátila som očami.
"Ja neustúpim," pozeral na mňa.
Otočila som sa na Seva. Držal prútik. Ja svoj. Všetci sa postavili na bok a so Sevom sme stáli oproti sebe.
"Tak začni," povedal s prútikom pri tele.
"Ty sa nebudeš brániť?" tiež som mala prútik pri tele.
"Ty ma nezabiješ?"
Pokývala som hlavom. Hodila som prútik na zem. Tiež ho hodil na zem.
""Srdcervúce"," povedal Lucius.
"Zabite ma. Mne je to jedno. On je jediný, komu neublížim," prekrížila som si ruky.
"Pekné," začal nám Voldemort tlieskať. Prehnane," možno by mi aj vyšla slza kebyže som mal city."
"My nie sme na smiech. Manžela si nemôžem zabiť!" bola som pohoršená.
"Áno?" pozeral mi do očí. Vnútri ma striaslo. Cítila som ako mi Sev za mnou kopol do nohy.
"Áno pane" odpovedala som.
"Tak zabi mňa."
"Čo? Nie," tak rada by som to urobila, no určite by zaklínadlo odklonil a zabil on mňa.
"Nie?"
Neznášala som ako moje odpovede opakoval v otázkach. Pokývala som hlavou.
Zdvihol prútik: "Crucio!"
Spadla som na zem. Začala som sa zvíjať v bolesti. Nikdy som nezažila takú krutú bolesť. Nikdy.
"Nepribližuj sa k nej!" vykríkol Voldemort na Seva.
"Ešte raz budeš niečo zatajovať ako to s rádom! A nehovor jediný, keď mňa tiež nemôžeš zabiť! A nie preto, žeby si nechcela!" ďalšia bolesť," ale preto lebo sa ma bojíš!"
"Už to neurobí," povedal Sev.
"To jej ani neradím! Ak ešte niečo takéto urobí, neostane to len pri Cruciu! A to je varovanie pre všetkých vás ak mi nebudete úplne verní! Practe sa mi z očí!" odchádzal. Po ňom ostatní. Keď odišli, vyhŕkli mi slzy. Jemne som aj vzlykla.
"Nena," sklonil sa nado mňa," hovoril som aby si mi nepomáhala," padla mi na líce jeho slza.
"To nevadí," posadila som sa," to je dobré," mala som trochu vystrašený hlas.
Chytil ma a premiestnil do jeho domu.
"Vedel som, že sa to stane! Nemala si ho provokovať!"
"Severus!" skríkla som na neho," ja som už do toho spadla! Nemôžem vycúvať! A znášam následky! Tak mi láskavo prestaň všetko vyčítať!"
"Prečo by som nemal?! Si moja manželka! Keď s tým prišiel Dumbledore, nemala si to chcieť! Pud sebazáchovy ti nič nehovorí?!" kričal.
"Nie! Lebo mne niečo hovorí láska!"
Bol nabrúsený kričať, no po mojich slovách zastal. Vydýchol a podišiel ku mne.
"Prepáč," objal ma," len ... musel som sa odvrátiť keď sa to dialo...nezniesol som pohľad na tvoju bolesť. Tie výkriky mi trhali uši. Si v poriadku?"
"Už áno," tiekli mi slzy. V jeho náručí som sa cítila v bezpečí. Ako nikde inde.
"Dnes ostaneš u mňa."
"Nie... musíš byť v škole. Aby si nezaspal."
"V škole budem. S tebou," hladkal ma po rameni.
"Naozaj?" zdvihla som na neho pohľad.
"Áno."
O chvíľu nás premiestnil pred školu. Vošli sme. Boli 2 hodiny v noci, takže sme sa nenápadne zakrádali chodbami. Nikto nás nevidel. Našťastie.
Zatvorili sme sa do jeho kabinetu. Zaspala som a on na mňa hľadel celú noc. Zobudilo ma keď ráno vstával z postele.
"Ešte si môžeš pospať."
"Koľko je hodín?" žmúrila som oči.
"Sedem."
"Musím ísť. Remus zistí, že nie som v izbe a začne vypočúvanie," začala som sa obliekať.
"Si vydatá a bojíš sa brata?" smial sa.
"Iba ty vieš, že som vydatá," pobozkala som ho, vyšla z kabinetu a sledovala čistý vzduch na chodbách.
"Nena?" započula som za sebou. Otočila som sa.
"Ahoj Harry."
Došiel ku mne. S úsmevom.
"Čo ty tu?" nechápal.
"Bola som...za Dumbledoreom."
"Niečo pre rád?"
"Áno," do riti! Ja neviem klamať.
"Aha," pozeral na mňa. Odhalil ma.. "super".
"Harry pozri, nemyslí na to, že som tu bola. Dobre? Maj sa," utekala som preč kým ma ešte niekto nespozná. Za bránou som sa premiestnila k Remusovi.
"Bože," spadla som na posteľ vo svojej izbe.
"O5 si zaspala?" klopal mi Remus na dvere.
"Len som si ľahla!" povedala som zúfalo. Postavila som sa a išla sa osprchovať. Na to som zišla na raňajky.
"Dobré ráno," sadla som na stoličku," to je strašný deň."
"Ja mám dôvod hovoriť niečo také, lebo zajtra je spln a v noci ma išlo roztrhnúť. Ale aký už môžeš mať ty dôvod?" podal mi hrianky. Mal opuchnuté oči. Bolo to vždy na ňom vidieť.
"No ja som študovala na zajtrajšiu skúšku," musela som sa postaviť oproti nemu," neviem navariť silnejší elixír aby si tak netrpel. Silnejší už ani nie je. Aj Sev..erus Snape ti ho varil, keď si učil na Rokforte. A on je v tom profesor."
Usmial sa a bratsky ma objal: "Máš dnes školu?"
"Nie. Až zajtra skúšku."
"A ja som doma. Čo tak si urobiť deň lenošenia?"
"S tebou čokoľvek. A na obed si vezmeš ďalší elixír," povedala som prísne.
"Áno mami."
Sadli sme si do obývačky. Jedli sme raňajky a smiali sa na spomienkach.
"A vieš čo sme zistili? Smrťožrúti majú medzi sebou niekoho nového," povedal s výrazom odporu. Mňa zalial pot.
"Áno? Ako o tom vieme?"
"Zistil to Bill Weasley,"
"A netušíme kto to je?" nadhodila som.
"Zatiaľ nie. Čakáme kým dá informácie Snape."

 Vymyslený príbeh

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu