Harry Potter podla Neny- ak si fanušik HP, budes vediet co pisem XI.

To som sa skoro zadusila kávou.
"Jasne,...veď on prináša informácie," kašľala som," schôdza je zajtra večer však? Príde aj on?"
"Mal by. A ty stále nepovieš čo robíš pre rád?"
"Remus.. už som ti to povedala. Tak to je lepšie. Aj podľa Dumbledora."
"Ale ty nie si jeho sestra. Zrejme nechápe, že to potrebujem vedieť."
"Jediné čo potrebuješ, je ísť za Dorou," usmiala som sa.
"Dorou? Tebe akože preskočilo? Odkedy ju voláš Dora? Tak ju volá.."
"Rodina? Veď sa k tomu schyľuje. Ona ma tiež nevolá Mária Elena."
"Čo?" postavil sa," k čomu sa schyľuje?"
Rozosmiala som sa: "vieš, že si si domyslel správne. Chcem už byť teta."
Ešte viac zbledol.
"Čo?! Pozri... neviem o čom ste sa rozprávali.."
"Vtedy na Grimmauldovom námestí , keď si na nás s obavami hľadel? Pozri...ona je milujúca žena. Keď jej nevadi, že si vlkolak, všetko iné je zanedbateľné."
"Nedokončuj za mňa vety! Zanedbateľné?! Ty nevieš aké je to byť vlkolakom! Do školy som chodil len vďaka Dumbledorovi! Všetci sa mi otočili chrbtom! Som vyhnanec. Ty to nedokážeš pochopiť."
Hľadela som na neho. Povedala by som niečo zlé, ale ovládla som sa a premyslela slová:" ja všetko viem. Pokiaľ si nespomínaš, práve kvôli tebe som to, čo som. A ty zo seba robíš vyhnanca. Ona ťa chce ľúbiť. A ty ľúbiš ju. Fajn...svadba bola prehnaná. Zabudni na to. Len... sa jej venuj. A neodstrkuj ju od seba. Keby si nebola vedomá toho všetkého, čo si povedal, v živote by s tebou nechodila."

"Ja sa jej venujem. Veď sem tam..," zmĺkol.
"Sem tam?" nechápala som.
"No..tu prespí," priznal.
"A mala by som počuť nejaké zvuky? Vieš..možno začnem používať štuple do uší," dusila som smiech.
"Nena!"
"Som ticho," rozosmiala som sa,"a dvakrát si mi odkázal, že nebudeš spať doma, že máš prácu... akú prácu?"
"Nena!" zopakoval naliehavejšie. Aby som prestala. Mňa to ale bavilo.
"Tak dobre. Už som ticho," stále som dusila smiech.
Ani som nevedela ako, deň skončil. Sedela som za stolom, svietila som lampou a hádzala do hlavy posledné informácie na skúšku. Pomaly sa mi zatvárali oči.
"Nenaaaaaaa!" prebudil ma výkrik zdola. Remusov. Vzala som prútik a utekala dole. Bola som na smrť vystrašená, že sa mu niečo stalo. No dole stála Dora. Vystrašená na smrť. Mala plášť. Zrejme teraz prišla.
"Stalo sa niečo?" spýtala som sa.
"Arthur Weasley je zranený. Máš tam okamžite prísť."
"Čo?"
"Okamžite!" vykríkol Remus.
Vybehla som s5 do svojej izby. Otvorila som skriňu a nahádzala väčšinu najpotrebnejších byliniek do tašky.
"Môžeme!" utekala som. Podali mi nejaké hodinky. Vtom sme sa premiestnili na nejakú chodbu...miestnosť? Niečo medzi.
"Poď," ťahal ma Remus.
Rozbehli sme sa a v tme konečne uvideli Arthura. Veľmi krvácal.
"Do kelu," kľakla som si k nemu. Skontrolovala som pulz. Mal ho, ale nevnímal. Otvorila som tašku. Mala som tam ešte muklovské veci.Vytiahla som sterilnú gázu a vložila ju do rany," daj mi plášť," pozrela som na Doru. Vyzliekla si ho a podala mi ho. Poskladala som ho a dala ho Arthurovi pod hlavu.
Na to som vytiahla skúmavku a hľadala Silium a Felum. Dve bylinky. Zriedila som ich v roztoku a zmiešala v skúmavke. Hneď som Arthurovi otvorila ústa a naliala do nich vytvorený liek.
"Vypite to," opakovala som si. Celá tekutina mu prešla do tela. Vydýchla som si a skontrolovala ranu. Ešte krvácala. Ale podstatne menej. Vyzliekla som si bundu a prikryla ho ňou. Skontrolovala som srdce pulzom. Výrazne zosilnel.
"Už je to lepšie," pozrela som na Remusa a Doru. Bledí ako stena na mňa prekvapene hľadeli.
"Áno, ževraj niekto je dole. A je zranený," ozvali sa hlasy na chodbe.
"Rýchlo to zbaľ a poď sem," povedal Remus. Urobila som tak a schovali sme sa za roh. Počuli sme ako odvážajú Arthura do nemocnice. Chytili sme sa rovnakých hodiniek ako predtým a preniesli sa späť domov.
"Dúfam, že na tom bude dobre," ľahla som si na gauč.
"Určite bude. Bola si skvelá. Ani som nestíhala reagovať a ty si všetko robila automaticky. Ako keby si mala roky praxe."
"Pravdupovediac... tri roky na medine a rok na liečiteľstve,"
"Aj tak to bolo úchvatné."
"Dora," posadila som sa," to je moja povinnosť. Ako tvoja chytať zlých. Ja zachraňujem a liečim. Chápeš? A obidve sme v tom dobré...teda..snáď som."
"Excelentná."
"To som rada. Ja idem spať," postavila som sa," ráno mám skúšku, nič neviem a nespala som ani minútu...vyrazia ma. Och. Tak ahoj," objala som ju.
"Ahoj. A nevyrazia," silno mi objatie opätovala," si mi ako sestra."
"To dúfam. Kto by o pár rokov strážil môjho bračeka? Na to sme stavané len my," rozosmiala som sa. Ako aj ona. Ešte raz sme sa pozdravili a išla som hore.
"A mimochodom," pozrela som zo schodiska na Remusa," dám si štuple. Pre istotu."
Spala som len dve hodiny a zobudil ma budík. Prezliekla som sa a žalúdok mi bublal od nervozity. Keď som zišla dole, uvidela som ako Dora a Remus spia na gauči. Oblečení. Zrejme čakali na správy o Arthurovi Weasleym. Vytiahla som zo skrine deku a prikryla ich. Urobila som si kávu a bežala do nemocnice. Čakala som spolu so spolužiakmi na otvorenie dverí do auly. Všetci mali nervy v koncoch. Aj ja som mala. Záverečná skúška. A budem liečiteľka. Ak to pokašlem, skočím z mosta. Konečne sa profesorovi uráčilo prísť. Ruky sa mi klepali ako nikdy. Otvoril dvere a postupne sme kráčali dnu.
"Mária Elena? Môžete na moment?" zastavil ma.
"Áno?" pozrela som na neho.
"Môžeme sa porozprávať? V mojej pracovni."
"Teraz? Je skúš.."
"Teraz," kráčal chodbou. Nasledovala som ho. Na konci bola jeho pracovňa. Vošiel do nej a ja za ním.
"Môžete si sadnúť," ukázal na stoličku oproti stolu za ktorým sedel on.
"Stalo sa niečo?" posadila som sa.
"Myslel som si, že ste drzá a svojská, ale že liečite proti predpisom, keď ste neskončili školu...to by som nepovedal, že máte takú guráž."
"Čo?..teda prosím?" nechápala som," ako o tom viete?"
"Viem, že ste zachraňovali Arthura Weasleyho? Jednoducho. Na bunde, ktorú na sebe mal, boli vaše iniciálky. M.E.L. chcete to poprieť?"
Ako som mohla byť taká hlúpa? Ako vysvetlím, že som bola na ministerstve? Rád bude mať problémy. A nebudú môcť strážiť proroctvo.
"Nechcem. Veď je to jasné."
"Fajn," hľadel na mňa," prečo ste nepoužili Chorin? On hneď zastaví krvácanie."
"Zastaviť sa nedalo. Chcela som ho zmierniť. A mal ledva hmatateľný pulz. Potrebovala som mu dať niečo na srdce. Kým by sa dostal do nemocnice, už by nežil. Silium stiahol cievy aby pretekalo málo krvi, a aby sa zmiernilo krvácanie. A Felum už podporil činnosť srdca ako som hovorila. Pulz sa hneď zvýšil a krvácnie sa ustálilo."
"A napriek tomu ste pridali muklovskú medicínu. Čo to...čo ste mu dali do rany.."
"Sterilná gáza. Stlačila vnútro rany a minimalizovala krvácanie. Prežil, tak prečo by som to nemohla urobiť?" áno...musím mať posledné a chytré slovo.
"Vy robíte zo mňa, liečiteľa a vášho profesora debila?"
"Nie nie, ja len, že... chcela som ho zachrániť. Pokiaľ ide o to, nemyslím. Konám."
Postavil sa a podišiel k oknu na ľavo.
"Dnes nebudete robiť skúšku," povedal akoby nič.
"Nie! To nemôžete!" pochytila ma panika. Ja viem, že v tom som dobrá. A on mi to chce vziať? Nie...všetko sa mi rozpadá? Vrátil sa k stolu a niečo hľadal.
"vy ste pokojný?! Ale ja nie! Chcem to robiť! Urazila som vás a teraz sa mi chcete pomstiť?"
"Ale slečna Lupinová," zrejme našiel čo hľadal," ja viem oceniť , čo oceniť treba," podal mi nejaký papier. Bolo tam moje meno...ukončenie štúdia? Vyučenie?
"Vy...vy ste ...dali ste mi osvedčenie a ukončení štúdia?"
"Nastupujete zajtra o ôsmej. A nemeškajte."
"Neverím!" vyskočila som," aaaaaaa!" objala som ho," ďakujem! Ďakujem!"
"Choďte to osláviť. Ale v primeranom množstve," úprimne sa usmial.
Vzala som tašku a vybehla. Utekala som chodbou. Vybehla som hore k lôžkovej časti.
"hej Sophia," zastavila som kamošku z praxe," nevieš kde náhodou leží Arthur Weasley?"
"Počkaj," vytiahla zoznam z papierov, ktoré mala v rukách," áno....tu je. Na dvadsiatke."
"Och dik. Zajtra budeme pracovať spolu," hovorila som jej utekajúc.
"Zajtra? Tak si urobila?"
"Všetko ti poviem zajtra. Maj sa," utekala som na dvadsiatku. No zbadala som ako tam kráčajú Weasleyovci s Dorou a Divookým.
"Ahoj," zakričala som. Otočili sa. Molly ku mne došla a silno ma objala.
"Ďakujem. Za všetko. Keby sa mu niečo stalo.."
"Nič sa mu nestalo. Vyzdravie. Je to silný muž. A prestaňte sa už trápiť, lebo o chvíľu budem zachraňovať vás. A to by som nerada. Radšej mám zdravých ľudí."
Usmiala sa a utrela si slzy.
"A teraz choďte za ním. Rád vás uvidí."
"Ty ideš s nami."
"Nie nie.. mala by ísť rodina," stále som namietala.
"Ty a Harry ste mu zachránili život. Pôjdete s nami."
"Harry?" pozrela som na neho.
"No...vďaka mne vedeli, že je zranený," priznal posmutnene.
"Ako?" nevedela som pochopiť.
"Videl to v sne," povedala Ginny.
"Vážne?" zahľadela som sa na neho.
"Áno...už to nerozoberajme," navrhol.
Molly otvorila dvere a vošli sme. Arthur ležal na konci izby. Sedel opretý o vankúše a čítal noviny.
"Ahojte," usmial sa a odložil noviny.
S Harrym sme počkali, kým sa privítajú. Potom sme mu podali ruku. Posadali sme si na stoličky.
"Môžem vám poďakovať? Zachránili ste mi život," pozrel na mňa a Harryho.
"To bolo samozrejmé," povedali sme naraz. Strávili sme tam niečo cez ¾ hodiny, pozorne sme opisovali, čo sme robili, a potom odišli. Ostala som, lebo sme sa chceli rozprávať ako rád. Vošli Divooký a Dora.
"Takže.. urobila si?" spýtala sa ma Dora s nadšením.
"Ani som ho nerobila," zosmutnela som. Tá jej krása s ružovými vlasmi náhle zvedla," ale len preto, lebo mi dal ukončenie hneď!" ukázala som jej s úsmevom potvrdenie.
"Ty koza!" čapla ma po ramene a potom objala. Neobišlo sa to bez povšimnutia Molly.
"Ty si doštudovala? Och... keď sa Arthur vráti domov, urobíme oslavu a spojíme ju s tvojou. To bude úžasné," hovorila akoby mala druhé Vianoce.
"Nie nie... to nie je nutné," protirečila som.
"Urob jej radosť," pridal sa Arthur. Prikývla som. Potom sme sa rozprávali o Harrym. Bolo to veľmi čudné. Preveľmi. Keď som odchádzala, potrebovala som hovoriť so Sevom. Začali prázdniny.. bude už doma? Riskla som to. Premiestnila som sa k nemu. Zaklopala som.
"Ahoj," hneď mi otvoril.
"Ahoj," vošla som s rovnako zdrvujúcim pohľadom ako vtedy, keď som napínala Doru," mám správy."
"Čo sa stalo? Viem len o tom útoku na Weasleyho," mal až znepokojený výraz. Môj výraz sa zmenil na naštvaný a sadla som si na gauč.
"Nena?" prisadol si," ty sa urážaš?"
Mlčala som.
"Čo som urobil?"
Stále som mlčala.
"Prechádza ma trpezlivosť.," povedal rozladene.
"Aký je dnes deň?" pozrela som na neho.
"veď..," akoby mu svitlo," tá konečná skúška. Prepáč. Zabudol som."
"Ty si si ani nespomenul," povedala som smutne.
"Spomenul. No tak," chytil ma za ruku," a ako si dopadla? Môžem ťa volať liečiteľka?"
Pozerala som na naše držanie za ruky.
"Ja... chcela som ju písať a prejsť," hovorila som plačlivo. Som dobrá herečka.
"Ty si neprešla?"
"Ja som ju nepísala," pozrela som mu do očí a rozosmiala sa," hneď mi dali potvrdenie."
"Čo? To za čo?"
"Prosím?" klesla mi nálada," podľa teba nemám tie kvality?"
"Nie tak som to myslel. Ale..dôvod? Veď si mala ísť na skúšku. Či... oni nejak vyšetrovali to zranenie Weasleyho?"
"Nie vyšetrovali. Ale môj profesor ho mal na starosti a uvidel na ňom bundu s mojimi iniciálkami. Chápeš... no a tak sa mi to páčilo, že som si to u neho v kancelárii odôvodnila a hneď mi dal osvedčenie. A som liečiteľka!" šťastne som ho objala.
"Ty môj blázon," povedal pobavene.
"Áno," odtiahla som sa a hľadela na neho," a rozprával si sa s Dumbledorom a Harrym? Čo budeme robiť?"
"Budem ho učiť oklumenciu. Ďalšie hodiny navyše to bude "uspokojujúce"," bol podráždený.
"Neber to tak," pobozkala som ho," sú prázdniny. Budeme spolu častejšie. A teraz chcem byť len a len s tebou," chytila som ho za ruku a ťahala hore do spálne.

 Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu