Harry Potter podla Neny- ak si fanušik HP, budes vediet co pisem XIV.

„Daj mi to proroctvo, lebo prídu na rad prútiky,“ povedal naliehavejšie Lucius.
Keď som na Harrym videla rozhodnutie odvrknúť, zasiahla som:
„Daj ho a nikomu nemusíme ublížiť!“ áno...chabé...ja viem. Dobre...musím niečo urobiť aby bolo vidno, že to proroctvo chcem získať. Ale...Harry mi ho nesmie dať. Inak by im ublížili a ešte by Temný pán mal čo chce.
„Áno jasne!“ smial sa mi Harry.
„Accio, pror..!“
„Protego!“ pekne mi v tom zabránil. Ach aký si čitateľný Harry.
„Och on sa vie hrať maličký,“ ironizovala Bellatrix,“ tak dobre..“
„Bella! Nie! Ak to rozbiješ..!“ skríkla som na ňu. Podišla bližšie k Harrymu.
„Máme ťa presvedčiť inak?“ pozrela na mňa,“ vezmi tu malú.“
Zhúkli sa okolo nej. Hľadela som na Harryho s proroctvom pred sebou.
„Budete musieť rozbiť toto.“
Stála som. Rýchlo som rozmýšľala ako sa odtiaľto dostanem aj s Harrym a jeho kamarátmi. S proroctvom a bez odhalenia. Až po chvíli som si uvedomila Belatrixine:
„NEHÝB....“
„Nie!“ zrevala som a odklonila jej zaklínadlo. Rozbilo sa pár gúľ.
„Kým nebudeme mať proroctvo nie!“ kričal na Bellatrix Malfoy cez hlasy proroctiev rozbitých na zemi.
No tak Harry! Niečo už urob! Zas som nevnímala. Môj mozog pracoval na všetky strany.
„REDUCTO!“ vykríklo pár hlasov a spamätala som sa až vtedy, keď sa okolo mňa začali rozbíjať proroctvá. A padali police.
„Bežte!“ zakričal Harry a rozbehli sa. Mávla som prútikom a vyčarovala cloniace zaklínadlo.
„Nena!“ zakričal Lucius. Totiž som im tým kúzlom zatarasila cestu.
„O prepáčte..to sklo,“ zrušila som ho. Naschvál som ich „nechtiac“ zdržala. Harryho som trochu podcenila. Zatiaľ sa držali výborne. Proti mojej vôli som sa ale pustila do ich naháňania. Po chvíli som s radosťou zistila, že ich ani nemusím pred smrťožrútmi chrániť. Oni sa dokázali ochrániť sami. Až na pár chvíľ keď som ani nechápala, čo vlastne urobili a zdrhli.
Zatiahli sme ich do miestnosti s oblúkom. Na podstavci.
„Daj nám to, lebo všetkých zabijeme!“ vykríkol Lucius na Harryho. Po chvíli vážne váhal. Vzápätí dnu vošiel rád. V duchu som si vydýchla, no aj zanadávala...čo teraz?
Tak som si vzala na starosť Remusa. Aby mu nikto náhodou neublížil.
„Ahoj,“ mierila som na neho prútikom a hľadela mu do očí.
„Ahoj. Nemôžem povedať, že by ma toto stretnutie tešilo,“ ešte nikdy na mňa nehľadel s takýmto výrazom. Začali sme na seba vysielať kliatby. Každým mávnutím prútika. Mala som Remusa dokonale prečítaného, keďže sám ma učil sa brániť. Presne reagoval ako sa očakávala a aj vysielal také kliatby ako som očakávala.
„Nenudí ťa to?“ smiala som sa.
„Nie nenudí,“ arogantne sa uškŕňal.
„Dombledore!“ niekto vykríkol za mnou. Otočila som sa. Vážne tam stál so svojou namosúrenou tvárou. Chvíľu nepozornosti využil Remus a odhodilo ma cez pol miestnosti o stenu. Dopadla som na zem a na chvíľu mi vyrazilo dych. Kým sa mi obnovil prítok vzduchu, uvedomila som si ako Dumbledore hádže smrťožrútov na jednu kopu. Zhlboka som sa nadýchla a následne videla ako Bellatrixin zelený záblesk z prútika zasiahol Siriusa rovno do hrude. Tentokrát sťažené dýchanie bolo spôsobené šokom. Nechápavo som na to hľadela. Po chvíľke nevnímania som si uvedomila, že Remus drží Harryho v neskutočnom smútku a Bellatrix zápasí s Kingsleyim. Môj celkový šok z týchto udalostí sa akoby vypol keď Kingsley dopadol bezvládne na zem.
„Poď!“ vykríkla na mňa Bellatrix a odklonila Dumbledorove zaklínadlo. Bez rozmýšľania som s ňou zutekala na chodbu. Celú cestu k výťahom výsmešne vykrikovala ako zabila Siriusa. Chcela som jej jednu vraziť. Chcela som kričať. Chcela som plakať...nič mi nevadilo tak, ako toto pretvarovanie. Vošli sme do výťahu. Počuli sme beh a Harryho výkriky.
„Ale ale,“ zastavila výťah,“ bábo sa nám chce hrať? Tak mi daj to proroctvo!“ vyšla vonku.
„Bella..,“ než som stihla niečo urobiť, výťah sa zatvoril a viezol ma hore,“ nie! Dole!“ trepala som do stien. Keď som už bola hore, začala som kopať. Vytočila som čísla v telefónnej budke, no ozvalo sa: „práve ste vyšli vonku. Prajeme skorý návrat.“
„Do riti s návratom! Choď dole!“ nič. Od beznádeje som sa hneď premiestnila pred Rokfort. Prešla som bránou a ponáhľala sa k Sevovi. Bežala som ako o závod.
„Nena?“ zrazu sa na chodbe objavil Draco. Preletela som okolo neho a zastala až pri Sevovej pracovni. Vletela som dnu. Stál pri okne. Otočil sa na mňa. Spadla som na kolená a zhlboka dýchala.
„Nena,“ kľakol si ku mne,“ čo sa stalo? Potter povedal, že Blacka držia v oddelení.“
„Preto tam prišiel rád,“ pochopila som.
„Dal som im vedieť. Čo sa stalo?“
„Ja neviem... ,“ a vyrozprávala som mu cez slzy a vzlyky všetko čo sa stalo,“ mám strach. Bellatrix sa nezastaví pred ničím. A ešte keď to pr...,“ zarazila som sa...na niečo som si spomenula,“ rozbilo sa!“
„Čo?“
„To proroctvo! Nie je! Bellatrix Harryho zabije!“
„Ty sa staráš o Pottera, keď ste neuspeli?! Temný pán ťa potrestá! Dúfam, že si robila svoju prácu dobre a, že ťa neodhalili.“
„Nechápeš?! Ak Harryho zabijú, nie je možné ho zastaviť!“
„Prečo myslíš?“
„Veď Harry prežil jeho kliadbu. Nemôže sa mu tam nič stať. A..Dora tam ležala, aj Moody aj Kingsley...čo keď sa nevyzdr..“
„Zlatko,“ objal ma,“ kľud. Musela si to urobiť. Tak sa upokoj. Všetci budú v poriadku.“
„Ale Sirius nie.“
„Vieš čo? Choď domov. Vezmi si odvar na upokojenie a keď niečo zistím, prídem za tebou. Keď nezistím, aj tak prídem Platí?“
„Ale..“
„Nijaké ale!“
Pobozkala som ho a urobila čo kázal.

Remus:

Kráčal som chodbou nemocnice sv. Munga. Zastavil som pri jednej z izieb a vošiel. Na stole tam sedela Dora.
„Ahoj,“ pozrela na mňa.
„Ahoj,“ zatvoril som za sebou dvere,“ už ti je lepšie?“
„Áno,“ mala vážny tón. To sa nestávalo často.
„To som rád...chcel..“
„Remus prestaň! Už zase?!“ postavila sa,“ hľadáš každú zámienku aby si ma nechal!“ „Zámienku?! Sú to fakty, ktoré ty nechceš prijať.“
Postavila sa a jej prekrásna tvár plná života zosmutnela ešte viac.
„Práve umrel Sirius! A namiesto toho aby sme na neho spomínali mi tu hovoríš debiliny, ubližuješ nám obom, len aby si zmietol zo svojho srdca kúsok viny, keby som nabudúce umrela. Alebo keby „nedajbože“ sme sa vzali. Chápem to správne?“
„Tak to nie je..“
„Si egoista! Hovoríš, že mi chceš len dobre. Pri tom nechceš, aby ťa niekto miloval. Za to, že si myslíš, že si nejaká obluda, nemusí to byť pravda. A nemusí si to myslieť každý.“
„To je jedno. Bude to tak, ako hovorím.“
S5 si sadla a hľadela do zeme. Chcel som jej povedať, že ju ľúbim...že je pre mňa všetko. Ale nedokázal som to. Áno, možno som egoista, ale vždy som ubližoval zo správneho dôvodu. Otočil som sa a akurát vošla nejaká liečiteľka.
„Zdravím,“ pozrela do Doriných papierov.
„Prepáčte, môžem sa spýtať či neviete kde je Mária Elena Lupinová? Dnes má mať nočnú.“
Prestala listovať a pozrela na mňa: „Myslíte Nenu Snapeovu?“
„Čo? Nie,“ nechápal som.
„Pracuje to jediná Mária Elena. Voláme ju Nena a je vydatá za Severusa Snapea.“
Cítil som sa akoby ma niekto s celou silou trepal do hlavy.
„A kde je neviete?“
„Dnes nočnú zrušila.“
Otočil som sa a schádzal dole. Prepadli mnou myšlienky. Keď ku mne prišla bývať:
"No...áno. Pozri... nie som len čarodejnica. Som aj žena ktorej sa páči toto," ukázala na svoje oblečenie.
"To už rovno môžeš prejsť na druhú stranu. Nebudú mať pochybnosti že si na ich strane. Alebo môžeš rovno chodiť so Snapeom."
Usmiala sa: "To prvé neprichádza do úvahy a to druhé...nevyzerá zle."
"Stratila si rozum? Môže byť tvoj otec."
"A? Jediný má v sebe ... takú vášnivú tajomnosť," ten jej výraz.
"Študuješ medicínu a liečiteľstvo... to sa nevieš zbaviť pomätenia?" pozeral som na ňu ako na debila.
"Pozri... iba konštatujem, že nemusí byť taký zlý ako si všetci myslia."
Ako som mohol byť taký hlúpy?! Ako dlho niečo spolu majú? Som idiot! Vyšiel som z nemocnice a po dlhom prechádzaní a rozmýšľaní som za ňou išiel.

Nena:

Už svitalo. A ja som sedela na gauči, schúlená do klbka v deke a nemohla spať. Vedela som, že aj keby Sev nemal prísť, aj tak by som nespala. Po určitom čase som si uvedomila, že už možno hodiny hľadím do plameňa sviečky. Prebralo ma klopanie na dvere.
„Sev!“ vyskočila som a otvorila dvere. Hneď som ho objala.
„Povedz, že je všetko v poriadku,“ spýtala som sa s obavami.
„Áno je. Všetci okrem Blacka žijú.“
„Vieš čo to znamená? Dokázala som to. Neprezradila som sa, dávala som pozor na Harryho a okrem Siriusa nikto nezomrel.“
„Potrestá ťa,“ hľadel na mňa.
„To vydržím. Snáď. Naučila som sa žiť len pre ten jediný okamih, kde práve som. Budúci nemusí byť. Tak sa už o tom nerozprá...,“ prerušilo ma ďalšie búchanie,“ idem otvoriť. Počkaj.“
Vytiahla som prútik a tvorila. Hľadel na mňa Remus.
„Ahoj,“ pozdravila som cez rozpaky.
„Ako mi môžeš klamať?!“ vykríkol.
„V čom myslíš?“
Chytil dvere a vošiel. Dopredu som vedela, že to nedopadne dobre.
„Čo myslím?! Tvojho manžela žeby?!“
„Odkiaľ to vieš?“ s obavami som mu hľadela do tváre.
„Od..,“ pozrel za mňa do obývačky,“ nie! To nemyslíš vážne!“
„Remus stoj!“ držala som ho aby nešiel za Sevom. Odsotil ma.
„Prečo to robíš?! Priznaj sa! Lebo sa mi chceš pomstiť?!“ zdvihol prútik na Seva. Ten tak isto neváhal.
„Nechcem sa pomstiť!“
„Prestaňte,“ postavila som sa medzi nich.
„Napriek minulosti som ťa rešpektoval! Preniesol som sa cez všetko čo sa kedysi dialo. Ale ty to zrejme nedokážeš! Je to moja sestra.“
„Viem kto to je. A ver, že keby sa to dalo, vôbec sa nezaľúbim.“
„Nebuď smiešny! Ty nevieš milovať!“ vykríkol na Seva.
„Remus daj dole prútik a vysvetlím ti to,“ prosila som ho pohľadom.
„Mýliš si pojmy Lupin. Ty nevieš milovať.“
„Sev!“ upozornila som ho.
Remus dal dole prútik a prešiel cez chodbu k vchodovým dverám. Potom na chodník pred domom.
„Remus!“ utekala som za ním.
„Nechcem nič počuť!“
„Prosím stoj!“
Než som sa ho dotkla, premiestnil sa. Hľadela som na to miesto ako zmyslov zbavená. Prosím nie...musí so mnou hovoriť...je to môj brat.
Vrátila som sa s5 do domu.
„Nev..,“
„Prosím odíď,“ sadla som si do kresla a pretrela si unavené oči.
„Zlatko,“ kľakol si predo mňa a hľadel mi do očí,“ nem..“
„Prosím odíď,“ zopakovala som, zatvorila oči a počula len buchutie dverí. Čím som si ja zaslúžila takýto život? Krásny a následne tak bolestný.

 Vymyslený príbeh

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu