Harry Potter podla Neny- ak si fanušik HP, budes vediet co pisem XVI.

"Ale...musím ti niečo povedať, " dokončil. Už som vedela, že to nedopadne dobre.
"Aha...zlé správy vždy musia tie dobre zatieniť. Počúvam."
Sadol si a stiahol ma na jeho kolená.
"Vieš, že minule som ti hovoril o Dracovi a o tej službe pre temného pána a tak ďalej.. proste.. skomplikovalo sa to. Dumbledore chce, aby som ho zabil."
"Teraz žartuješ, " stále som sa usmievala.
"Nežartujem, " povedal najvážnejším tónom, aký som u neho počula.
"Nie! To nemôžeš! Ako? Prečo? Nechápem."
A vysvetľoval mi všetko, čo sa prednedávnom stalo. Ruka, jed, prsteň....Zasiahlo ma to ako blesk z jasného neba. Prečo musí vždy obetovať Seva? Ničí ho! Ja to viem!
"Som na tvojej strane. Ako vždy, " pobozkala som ho.
"Aj teba budú mať za vraha a zločinca."
"Ja viem, ale poznám pravdu."
„Ani nevieš čo to pre mňa znamená.“
"Aj tak sa mi to zdá nespravodlivé voči tebe. Pre rozmaznaného Malfoya sa zahrávaš s vlastnou dušou."
"Musíme Dumbledorovi veriť, " zahľadel sa na mňa, " aj keď nám nedôveruje ako Potterovi, nemienim urobiť chybu a všetko skaziť."
"Mne stačí, že sme spolu."
Ľahli sme si na gauč a spoločne ležali, až kým nemusel odísť.

O tri mesiace:

Stála som pred zrkadlom. nohavice som mala rozopnuté, tričko vydvihnuté a hľadela som na svoje bruško. Už sa začalo zaobľovať. Nikto to však nevedel.
Len ja a Sev. Ešte stále neustala novina o tom, že sme manželia. Chcela som vyčkať. Už teraz po nás divne pozerajú.
Posledné týždne som chcela využiť na nosenie vecí, ktoré najbližšie mesiace neuvidím. Už veľa korzetov skončilo na dne skrine.
Keď sme sa so Sevom rozprávali o menách, pre dievčatko sme vymysleli Estera, a pre chlapca Eduard. Veľmi sa mi to páčilo. Ukázať v knihe na prvé meno, a to sme vybrali. Môj úsmev sa ale zmenil keď som začula zdola kroky. Zapla som sa a vyšla z izby s prútikom.
"Bože! " zľakla som sa Seva. Zhlboka dýchal, " čo sa stalo? "
"Už, " to bolo všetko čo povedal.
"Čo? Ale...o nie.., " zakryla som si ústa rukami.
"Musel som ho zabiť. Prikázal mi to. Vydieral ma..., " bol bezmocný. V poslednej dobe som ho takéhoto videla vždy. Objala som ho a upokojovala.
"Už sme o tom hovorili. Bol niekto zranený? "
"Neviem. Ten kretén si zavolal Greybacka a ešte pár ľudí."
Až teraz som sa vystrašila.
"Greyback? Vážne nikomu neublížil? "
"Myslím, že som na zemi videl Billa Weasleyho."
"Billa? Budú ešte v škole. Musím za nimi ísť..."
"Nemôžeš. Vieš si predstaviť, čo s tebou urobia? ! "
"Zabiť ma nezabijú, " Remus by to neurobil.
"Ako si môžeš byť taká istá? Teraz budú skalopevne presvedčení, že sme na druhej strane."
"Musím vidieť Remusa. Aspoň posledný krát, " pustila som mu ruku a išla dole.
"Nena prosím, " skúsil.
"Hneď som s5, " pred domom som sa premiestnila. Došla som až k bráne Rokfortu. Profesori akurát ukladali študentov do svojich klubovní. Keď som sa rozhľadala dookola, tá krv, neporiadok, naskakovali mi zimomriavky. Čo mi povie rád? Myslia si, že Sev je vrah...určite sú v nemocničnom krídle. Ošetrujú Billa. Odhodlala som, prešla celým Rokfortom a zastala pred dverami do krídla. Zhlboka som sa nadýchla. Keď som vošla, všetci sedeli pri jednej z postelí. Weasleyovci, Remus, Dora, Harry, Hermiona. Pozrela som na posteľ, kde ležal dohryzený Bill. Automaticky na mňa pozreli.
„Ja....chcela som vedieť, či ste v poriadku.“
Nikto neodpovedal. Mojim príchodom nastalo ticho. Len Remus sa postavil a podišiel ku mne. Hľadela som mu do tváre. Chytil mi ruku a vytiahol rukáv. Bolo tam znamenie. Automaticky mi vyšli slzy. Dal mi facku a spadla som na zem.
„Remus, prosím, “ plakala som, “ ty nevieš...musel by si to pochopiť....“
„Čo sa tomu nedá pochopiť? ! “
Len som na neho hľadela a plakala.
„Prosím, neodvrhuj ma...prosím....som tehotná.“
Chytil ma za zápästie a trhnutím ma zodvihol zo zeme: „Ako dlho si pri nich? ! “
„Ja..“
„Hráte s Greybackom po nociach šachy? ! Chceš sa pozrieť čoho si súčasťou? ! “ ťahal ma k Billovej posteli. Odvrátila som sa, nemohla som to vidieť. Vždy keď som niečo také videla, predstavovala som si Remusa.
„Dobre vieš, že to nedokážem, “ pošepkala som.
„Nie, neviem. Nie si moja sestra. Skončil som s tebou. Dávam ti pol hodinu a potom ťa udám, “ pustil mi zápästie. Ešte nikdy som ho takéhoto nevidela. Keď sa podobal na to čo je.
Utrela som si slzy: „raz, keď už bude neskoro, budeš na mňa hrdý, “ otočila som sa a odišla. Celú cestu som plakala. Stratila som brata. Viem, možno nie navždy, ale čo ak umrie skôr, ako uverí mojim slovám? Nechcela som na to ani len pomyslieť. Smutne so slzami som sa vrátila domov. Sev už balil veci.
„Páčilo sa mi tu, “ oprela som sa o zárubňu dverí a hľadela do izby. Otočil sa na mňa. Nahodil spýtavý pohľad, no vystriedal ho chápavý. Podišiel ku mne a objal ma.
„Hovoril som ti, že to nedopadne dobre, “ hladkal ma po vlasoch.
„Nevidel si ten jeho opovržlivý pohľad. Povedal, že ma udá.“
„Tak nesmúť, “ pobozkal ma, “ musíme sa zbaliť a odísť. Potom ťa uchlácholím.“
Musela som sa zasmiať. Prikývla som a pomáhala baliť. Na to sme odišli.

Remus:

„Idem na čerstvý vzduch, “ povedal som a radšej od všetkých odišiel. Ako sa môže celý svet v stotine sekundy postaviť hore hlavou? Sadol som si na schody a rozmýšľal.
„Trpím kvôli tebe a ešte ma ničíš tým, že vnútorne nežiješ? “
Zdvihol som pohľad, kto na mňa hovorí. No odpoveď som vedel ešte predtým. Dora.
„Prosím, nechoď na mňa s týmito rečami.“
Sadla si vedľa mňa: „urobil si zo mňa toto. Hovorím to otvorene. Lebo s tebou sa inak rozprávať nedá. Možno ťa teraz šokujem novinou, no nie si šelma a obluda, ktorá môže každú chvíľu vybuchnúť. Potrebujem ťa, “ vzlykla, “ ty potrebuješ mňa. Hlavne teraz.“
„Ale j..“
„Nehovor! “ nahla sa ku mne a pobozkala ma.
„Tonk..“
„Nevolaj ma Tonksova, “ utrela si slzy, “ chcem byť zas tvoja Dora.“
Zatvoril som oči. Potom som ich otvoril, pritiahol si ju k sebe a silno objal: „Prepáč Dora. Zlatko.“
„Ani nevieš ako som to túžila počuť.“
„Dnes ťa vážne potrebujem. Ako nikdy nikoho predtým. Sľubujem, že ti už nebudem ubližovať, “ chytil som jej ruku a dal na ňu bozk.

O 2 mesiace:

Držali sme sa so Sevom za ruku a kráčali po trávniku.
„Dumbledore z portrétu povedal, aby si oznámil správny dátum, kedy budú premiestňovať Harryho. Ten všehodžús zaberie, “ druhou rukou som sa jemne dotýkala bruška.
„Dúfam, že sa nič nestane.“
„Inak by nás podozrievali a bolo by s nami amen. Tak nahodiť vážne tváre a ideme, “ kráčali sme po sídle Malfoyovcov. Hneď nás pustili až do už veľmi známej miestnosti kde nás už všetci čakali. Severus sa hneď stal miláčikom temného pána. Bolo zvláštne pozorovať, ako Sevovi verí. Až prehnane.
„Pane môj, “ prebudila ma z rozmýšľania Bella, “ je to česť hostiť vás v dome našej rodiny. Niet väčšej radosti.“
„Niet väčšej radosti, “ zopakoval, “ ani v porovnaní s radostnou udalosťou, ktorá sa u vás stala tento týždeň? “
Nechápavo na neho hľadeli.
„Vaša neter, “ pozrel na Bellu, Cisu a Luciusa, “ vydala sa za vlkolaka Remusa Lupina. Musíte byť takí pyšní. A ty? “ pozrel na mňa. Celý stôl sa váľal v smiechu. Doslova sa nemohli nabažiť toho poníženia.
„Ona nie je naša neter, “ protestovala Bella, “ našu sestru sme nevideli, odkedy sa vydala za humusáka. Nemáme s jej dcérou nič spoločné, ani s beštiou za ktorú sa vydala.“
Ako som držala Sevovu ruku, neskutočnou silou, ktorá pochádzala z môjho odporu som ju stláčala. Môj hnev ale vystriedal smútok. Oni sa vzali. A ja som tam nebola. Zovrelo mi srdce a ledva som dýchala. Zvyšok večera som vôbec nevnímala. Vyhovárala som sa, že mi nie je najlepšie a až doma ( v novom dome) som sa poriadne vyrozprávala. Ani neposlali oznámenie...ani nič...len zrazu..

O 4 mesiace:

Prebudila som sa. Dookola odporná biela farba...dobre známa. Až príliš. Nemocnica. Posadila som sa. Všetko ma neskutočne bolelo. Akoby mnou prešiel vlak. Otvorili sa dvere. Vošla moja pracovná asistentka, s ktorou som robila ešte predtým ako som išla na materskú. Niesla v rukách dve bábätká v perinkách.
„Moje, “ vzala som si ich na ruky. Včera som mala pôrod. Sev bol celý čas pri mne. Obdivovala som ho. Stále viac a viac som sa presviedčala o tom, že je to ten pravý. Že ma neskutočne miluje. A teraz je ešte riaditeľom Rokfortu. Preto tu teraz nie je. A že to sú dve deti? Aj pre nás to bol šok. Dvojičky. Chlapec a dievčatko. Estera a Eduard.

 Vymyslený príbeh

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu