„Tak fajn. A teraz musíme ísť na hodinu, “ odtiahla som sa a obliekla si habit. Sev po mne.
„Aj tak máme spolu Elixíry.“
„A dohodli sme sa, že sa o tom nebude vedieť, tak sa kroť.“
„Prečo sa vždy všetko robí podľa teba? “ pozrel na mňa.
„Lebo inak by sme tu nechodili 4krát do dňa, “ vzala som si tašku a utekala na hodinu.
O 10 minút prišiel Sev. Sadol si ku mne a vybrala som si učebnicu. Ani neviem ako, ubehlo mi celé poobedie. Došla som za soviarňu a čakala. Hneď prišiel aj Sev.
„Ahojky, “ hneď mi dal pusu na líce.
„Ahoj, “ položila som knihu a ako si ľahol, sadla som si na neho obkročmo. Hľadela som na neho, “ a teraz mi už konečne všetko povieš.“
„No? “ spýtal sa s úsmevom.
„Ako to bolo s tou Sectumsemprou? Prečo si ju mal na učebnici? “
„Je logické, že nie je registrovaná.“
„Čo? “ nechápala som.
„Keď ju vymyslí 16ročný, vtedy 15ročný chalan, je to dosť riskantné a zdrvujúce pre dospelých. A ešte čo spôsobuje.“
„Čo? “ spýtala som sa znovu. Moje myšlienky nejako neprichádzali.
„Ja som to kúzlo vymyslel.“
„“Jasne“, “ smiala som sa.
„Ta never, “ pozrel naštvane na stranu.
„To naozaj? “ prestala som. Jeho vyčítavý pohľad mi odpovedal sám, “ och. To si ako dokázal? “
„Som super, “ smial sa pre zmenu on.
„to naozaj si, “ obdarila som ho bozkom, “ a akoto, že si nemal plný počet z OPČM? “
„Lebo som to prenechal tebe, “ zatváril, akoby ho to stalo veľa úsilia.
„Och ty, “ pozerala som mu do očí, “ môžem ti niečo navrhnúť? “
„No? “
Vzala som tašku a vytiahla knihu. Začiatky zla. Podala som mu.
„Satanizmus. Muklovská viera v zlo, anarchiu a všetko s tým spojené.“
„To môže byť dobre, “ hľadel na obal.
„To aby som vyrovnala to pretekanie v čiernej mágií, “ uškrnula som sa, “ ty vymýšľaš kúzla, ja verím muklovským kúzlam.“
„Aj tak vyhrám, “ jemne ma pobozkal, “ prečítam si to a uvidím. Čiže ty tomu veríš? “
„Áno. A nevyhrávaš. Lebo, “ začala som ho bozkávať a po minúte som prestala, “ vyhrám ja.“
„Ale ale, “ počula som za nami. Hneď som sa ako strela postavila a otočila sa, “ takže ufňukanec a šibnutá sa našli? “ smial sa Black. Sev sa tiež postavil.
„Pozri...vypadni, lebo ťa zas zmlátim do ružova, “ zúrila som.
Prekrížil si ruky na hrudi:“ ani ma nehne. Chcem vám pogratulovať, “ usmial sa.
„Nepočul si? ! Choď preč! “ pridal sa Sev.
Usmial sa ešte viac, pokrčil plecami a odišiel. Pozrela som na Seva. Tváril sa neskutočne naštvane.
„Keby som mohol na mieste ho zabijem! “ vybuchol.
„Nevšímaj si ho, “ navrhla som.
„A ty to robíš? “ prebodol ma pohľadom.
„Nechaj to tak, “ objala som ho, “ on nám za to nestojí.“

O deň:
Zobudila som sa s neskutočne dobrou náladou. Až ma to zaskočilo. Usmievala som sa na všetky strany. Zišla som do klubovne, no všetci podozrivo stíchli a hľadeli na mňa. Nechápavo som okolo nich prešla a vtedy som si všimla čo je na stenách. Plagáty ako sedím na Sevovi a bozkávame sa. Hodila som tašku o zem a s prútikom sa otočila.
„Počkaj, “ hneď ma zastavil Lupin, “ buď rozumná. Sú to niekedy blbci.“
„Ja mám byť pokojná? ! Ja som pokojná! Keby som nebola, vybuchne škola! A oni sú viac ako len blbci, “ odtiahla som ho a rozhliadla sa po klubovni. Stáli pri ostatných a smiali sa až sa držali za brucha. Kráčala som k nim neskutočnou rýchlosťou.
„Pekne vás to pobavilo? ! Lupin má pravdu. Ste chudáci. Aj špina z mojich topánok je viac ako vy! Nie ste dokonca hodní ani mi ju utrieť! “ otočila som sa na odchod.
„Čo? “ otočil ma s5 Potter.
„Daj zo mňa tu ruku preč! “
„Už ma unavuje čo všetko si dovoľuješ. A čo, keď nedám? “
Zdvihla som na neho prútik: „Servior.“
„Au! “ pustil ma a chytil si ruku, “ ona ma popŕhlila! “
Vzala som si tašku a vyšla vonku. Všade po stenách boli plagáty. Išla som jeden strhnúť, no nešlo to.
„Do riti! “
V tom okolo mňa preleteli štyria chalani. Ledva som sa uhla. A za nimi ďalší jeden.
„Stojte! “ vrieskal Sev na partiu Potterových pätolizačov.
„No ufňukanec? “ otočil sa Black a usmieval sa na celé ústa.
„Až takto znížiť ste sa nemuseli, “ hľadel na nich s nenávisťou. Zas sa okolo nich utvoril kruh. Nenápadne som sa prizerala.
„Znížiť? Máš pravdu... nestojíte za toľkú námahu. Ale to, ako vás urážame za to stojí, “ tešil sa Black ako na darčeky na Vianoce.
„Exp.., “ zdvihol prútik Sev.
„Petrificus totalus! “ predbehol ho pohotovejší Potter. Spadol akoby nič.
Všetci sa smiali. O chvíľu z neho zaklínadlo zrušili.
„Takže vy budete o mne rozširovať klamstvá? A ešte robiť aj toto? “ zdvihol prútik.
„Dobre vieš, že aj ty nás so svojimi „kamarátmi“ v jednom kuse zaklínaš, tak čo? “ ohradil sa Lupin. Sev namieril prútik, no len sa zablyslo a vďaka Potterovi visel za členok vo vzduchu. To som už nechcela nechať tak. Stihla som len urobiť krok, keď ma prekvapujúco predbehla Lily z druhej strany. Došla k Potterovi.
„Prestaň! “ kričala na neho.
„Chceš to urobiť ty? “ usmial sa.
„Nechaj ho na pokoji! “
Pohol prútikom a Sev spadol na zem.
„Veď to je len fňučko, “ venoval jej úsmev.
„Aj...“
„Nestojím o pomoc humusáčky! “ zrazu povedal Sev a postavil sa. Šokovane som na neho hľadela. Potter a Black na neho zdvihli prútiky.
„To odvoláš! “ povedal Potter, hneď za ním Black.
Otočil sa, vzal si tašku a kráčal preč.
„Prečo potom chodí s Nenou? “ spýtal sa Black. Tiež som sa otočila a kráčala. Hneď na hodiny. Po obede som mala elixíry. Rozhodla som sa, že na nich nepôjdem, no kým skončil obed, rozhodla som sa ísť za soviareň. Ani sa neukázal. Zaliezla som do núdzovej miestnosti a sedela tam na posteli. Premýšľala som a po pár minútach sa mi začali kotúľať slzy po tvári. Na hodinu OPČM som už musela ísť. Vošla som do triedy tesne pred zvonením a hľadela len pred seba. Keď som došla k lavici zarazilo ma, že tam ležala kniha, ktorú som dala Sevovi. S pohoršením som ju hodila do tašky a ani sa neotočila dozadu . Nechcela som ho ani vidieť. Učivo som nevnímala a po zvončeku utekala do núdzovej miestnosti.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
elizabethskellington  13. 7. 2009 08:08
Krása a už sa teším na novú kapču.
 fotka
iwulik  13. 7. 2009 09:38
"ta" je tiež spisovné
 fotka
mirkova  13. 7. 2009 20:03
ďalej, ďalej, prosím, ďalej!!!
Napíš svoj komentár