„Môžeš sa ku mne aspoň ozvať? “ povedala som a pri tom hľadela do kotlíka, “ vieš, chcem ti slovne ublížiť, ako si ty ublížil mne, no takto mi na to nedáš príležitosť.“
Periférne som videla ako ku mne otočil tvár: „Ty sa akože hneváš na mňa? “
„Žeby? ! “
„Pre správnu informáciu... hnevám sa ja, “ tiež pozeral do svojho kotlíka a pridával prísady.
„Áno? ! A to už prečo? “
„Čo tak Black? “ spýtal sa, “ olizovala si sa s ním. Hovorila mu zlatko.“
„Tebe fakt preskočilo? Ty si ma nazval vyvrheľom. Bastardom. To je dosť rozdielne nemyslíš? A okrem toho.... to nebola pravda. On si začal.“
„A ty si sa musela chytiť. A ešte niečo, “ konečne na mňa pozrel, “ nikdy by si so mnou vážne nechodila. Ani nechceš aby to škola vedela. Kebyže si tak nevybehla na tie plagáty, že to nie je pravda ani ja by som nebol takýto. Ale viem. Vy humusáčky ste také, “ pozrel do knihy a písal si poznámky. Pohotovo som zdvihla ruku.
„Áno slečna Orntová? “
„Pán profesor môžem ísť na wc? Potrebujem grcať, “ narážala som na Seva. A aj to Sev pochopil. Pokrútil hlavou.
„Samozrejme, “ dovolil profesor a utekala som preč. Kopla som si do steny. Ten idiot! Od nervov som všetko mlátila, hádzala o zem... až ma to prešlo. A začala som plakať. Prečo to nemôže byť ako týždeň predtým? Pozrela som pred seba. Plagáty. Ešte viac som sa rozplakala.
„Nena? “ uvidela som Blacka. Okamžite som sa otočila a utrela si oči.
„Prečo nie si na hodine? “
„Lebo mám teraz hodinu voľno. A počul som plač. To... tie plagáty? “
„To by si nepochopil. Po stý krát ti hovorím, aby si ma nechal tak.“
„Prepáč ak som ti ublížil až takto, “ hľadel na mňa.
„Zvykla som si na ubližovanie. Super sme si pokecali, môžeme konverzáciu ukončiť.“
„Fajn... niekedy sa až veľmi naparujem. I keď si to nemyslím, “ usmial sa, “ no takýto hnusný byť k tebe nechcem.“
„To v podstate ani nie kvôli tebe plačem, “ už som slzy v sebe nedržala. Sadla som si na zem.
„Snape? “ spýtal sa. Po minúte som prikývla.
„Ja...vážne som si ho obľúbila.“
„Ublížil ti tými slovami čo hovoril aj o Lily? “
Prikývla som. Pomaly ma objal. Nechala som sa.
„Keď mne vážne na ňom záležalo, “ opakovala som.
„Viem. Videl som to. Podľa mňa aj jemu na tebe. Kašli na neho, keď si ťa neváži.“
„Kto si ma kedy vážil? Nikto! “
Zazvonilo.
„Radšej idem. Zas budú ako vždy reči aká som šľapka, “ postavila som sa a išla do núdzovej miestnosti. Cestou som samozrejme stretla Seva, Averyho a Mulcibera.
„Pozrite kto ide, “ usmial sa na mňa Mulciber.
„Keby si tak radšej hľadal rozum. Či to už nemá zmysel? “ išla som akoby nič. Avery zdvihol prútik.
„Expeliarmus, “ hneď som mu ho vzala, “ nabudúce sa snaž, “ vrátila som mu ho. Ukradomky som pozrela na Seva. Len sa prizeral. Bolo mi z neho zle. Išla som čo najväčšou okľukou, aby ma prešla bolesť a hnev. Nakoniec som došla.
„Chcem nájsť miesto na smútok z lásky, chcem nájsť miesto na smútok z lásky, “ opakovala som a vošla dnu. Na moje prekvapenie tam na posteli sedel Sev.
„Ahoj, “ pozdravil. Otočila som sa, no chytil ma za ruku, “ ostaň.“
„Povedz mi jeden dôvod prečo by som mala ostať.“
Postavil sa a došiel ku mne. Jemne ma začal bozkávať. V tom okamihu akoby vymazal všetko čo sa stalo. Opatrne som si počas bozkov sadla na posteľ. Jemne ma potlačil a ľahla som si. Dal si dole habit a ja tiež. Bozkával ma a rukou zašiel pod tričko. Pozrel na mňa. Prikývla som. Mozog hovoril aby som prestala, no nič ho nepočúvalo. Vyzliekol mi tričko a bozkával ma hrudi. Zaplavila ma neskutočná vášeň. Rozopol mi podprsenku a prechádzal perami po prsiach. Vzdychla som. Vyšiel hore k mojej tvári.
„Už stačí však? “
Prikývla som a pobozkala ho. Potom mu vlepila: „ako si sa ku mne mohol tak správať? ! Že humusáčka? ! “
„Za to sa ti ospravedlňujem, “ zosmutnel, “ ale ty si mi ublížila prvá. Blacka nemôžem ani cítiť ešte viac ako predtým.“
„Vážne? Tak prečo mi pomohol, keď si ma ty úplne odvrhol? “
„Čo urobil? “ hľadel mi do očí.
„Zaujímalo ho ako sa mám.“
„Black je ako vždy super, však? ! “ vybuchol.
„Vieš, že o ňom mám rovnakú mienku ako ty. Nič sa tým nemení. A aj ty prepáč. Mrzí ma to.“
„Ale „utešoval“ ťa, “ zrejme žiarlil.
„Ja s ním nič nemám. Milujem teba! “ vyšlo zo mňa. Jeho naštvanie zrazu zamrzlo. Akoby stratil reč.
„Čo? “
„Nič s ním nemám.“
„Nie to som myslel. To druhé, “ mal šokovaný hlas.
„No ja.., “
Pobozkal ma. Pritiahla som si ho k sebe a bozkávala ho.
„Aj ja teba, “ pošepkal mi do ucha. Objala som ho so slzami na krajíčku.
„Inak veľmi ma trápilo, keď som ťa videl ako sedíš za soviarňou a ja ti ubližujem, “ pokračoval.
„Ako to vieš? “ nechápala som.
„Čakal som schovaný či prídeš.“
„Ty si ale teľa, “ usmiala som sa a ľahla si na neho. Bozkávali sme sa asi dve hodiny.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
elizabethskellington
17. 7.júla 2009 17:32
Ale ale tak to je teda pekné pokračko.
Napíš svoj komentár