Kysle jahody 7.

O týždeň:
„Ideme na to? “ pohladkal ma Sev na tvári.
„Áno. Máš knihu a sviečky? “
Prikývol a začal práškom kresliť pentagram na zemi za soviarňou. Bolo niečo krátko pred polnocou.
„Sviečky, “ pozrel na mňa. Na každý vrch som dala jednu a zapálila ich. Presne o polnoci sme začali. Postavili sme sa vedľa neho a čítali z knihy zaklínadlá, ktoré mali asi 5 strof. Keď sme skončili, sviečky sa rozhoreli čo najviac. Plamene sa spojili a v strede sa objavila postava. Zvláštna. Temný, chladný, presne ako som chcela. No aj tak mi naskakovali zimomriavky.
„Vy? “ pozrel na nás muž. Prikývli sme, “ koľko máte akože rokov? “
„16, “ povedali sme naraz.
Usmial sa a vyšiel von k nám.
„Vy sa zla a temnoty nebojíte? “
„Vyzeráme na to? “ povedala som odhodlane, “ vedeli sme čo sa stane. Čakali sme niečo takéto. Nerobili sme to náhodou.“
„Ani ty sa nebojíš temného pána? “ hľadel na Seva.
„Nie. Vyvolali sme zlo. A už je tu.“
Hľadel na nás a potom sa rozosmial: „ja som s čiernou mágiou začal podstatne skôr no odpustím vám to. Ale nezvykajte si.“
Ticho sme hľadeli. Nevedeli sme ako zareagovať.
„Ako ste ma sem privolali? “ nechápal. V tej tme akoby nemal oči. Tvár mal drsnú.
„Muklovskou mágiou. Často vyvolávajú, ale nemajú moc, tak im to neide.“
Hľadel na mňa a potom mi dal facku a vrazil. Spadla som na zem.
„Si mukel však? “
Držala som sa za tvár. Prikývla som.
„Ona za nič nemôže. Ja som tu knihu naš..., “ snažil sa Sev, no skončil na zemi v kŕči bolesti.
„Horšie ako mukel je čarodejník uznávajúci muklov, “ zohol sa k nám, “ zla sa už nezbavíte, ak sa mu zapletiete do cesty. A verte, že odteraz budete mojím zlom, “ obzrel sa, “ rokfort, krásny domov, “ zmizol. Ešte stále som bola mimo. Spamätávala som sa.
„Si v poriadku? “ došla som k Sevovi. Tiež sa spamätával.
„Už áno. Mám divný pocit, že sme to s tým zlom nedomysleli, “ pozrel na mňa.
„Že bude útočiť aj na nás? Presne, “ povzdychla som si. Keď som kráčala o pár minút do izby, cítila som sa nejako divne.
Pospala som si hodinu, keď ma zobudilo krásne: „Nena, “ šepkajúce mi do ucha.
Hneď som vedela, že to je Sev. No neotvorila som oči. Dal mi dole tričko, ktoré som mala na spanie a dráždil ma na prsiach. Nie ako prvýkrát jemne, postupne, hladením. Teraz tvrdo. A neskutočne ma to tešilo. Až ma šokovala moja radosť.
„Páči sa ti to? “
„Zlo plodí zlo. Máme to zakázané, dokonca by si ani pri mne nemal byť a predsa nás to netrápi. To myslel temný pán. Tak pokračuj, “ ešte viac som si ho k sebe pritiahla.
Dal si dole tričko. Naklonil sa a pobozkal ma na krk. Schádzal cestičkou až k prsiam.
„To je málo, “ pošepkala som a zrýchlene dýchala. Namiesto pier na prsia použil znova ruku a schádzal ňou až na boky. Dal mi dole nohavičky a presne ako som chcela vôbec nestrácal čas a nebral ohľad. Zvíjala som sa v rozkoši. O pár minút sme zadychčane ležali vedľa seba.
Usmiala som sa a zapálila sviečku. S5 som si sadla. Chytil ma za vlasy a zatiahol dozadu. Tvrdo sme sa bozkávali. Smiala som sa a ľahla si na neho. Celú noc sme sa takto zabávali. Že som bola panna? Prakticky tvrdá len navonok? Zmenilo sa to. Vôbec ma netrápilo prečo.

 Vymyslený príbeh

7 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu