„Ako si sa dostal do našej veže a do mojej izby? “ usmiala som sa na Seva, keď sme na druhý deň mierili na raňajky.
„To bude moje know-how, “ pobozkal ma.
„Ty si prípad, “ jemne som mu kusala do pery.
Celá škola na nás pozerala. Len sme sa usmievali. Vo veľkej sieni sme sa pobozkali a každý šiel k svojmu stolu.
„Nena? Čo to robíš? “ spýtala sa Lily.
„Nič zvláštne, “ vzala som si hrianku.
„Čo ti je? “
„Nič, “ povedala som naštvane a pozrela na ňu.
„Máš zvláštne oči, “ mala jemne vystrašený hlas.
„Drž sa odo mňa! Radím ti dobre.“
Po raňajkách som zastavila Seva.
„Prečo sa ťa Lily zastala? “
Pozrel mi do očí: „nie je to jedno? “
„Nie je. Ty si môj.“
„A ty moja, “ usmial sa, “ tak v čom je problém? “
„Ja...neviem, “ pobozkala som ho.
„Počkaj, “ odtiahol sa, “ aj ty to cítiš? “
Hľadela som na neho: „vnútorné volanie? “
Išli sme smerom k soviarni. Zvyšok dňa som mala okno. Prebudila som sa uprostred noci vedľa nového pentagramu na neskutočnú pálivú bolesť. Na ruke som mala do kože vypálený nejaký symbol. Lebku?
„Sev? “ otočila som sa. Tiež si obzeral ruku.
„Toto nie je dobré, “ skonštatoval.
O 6 rokov:
„Prestaň tu hysterčiť! “
„On si vyberie Potterovcov! Pozabíja ich! “ sadol si so zloženými rukami Sev.
„Hej? ! A načo si mu potom hovoril, čo si počul v tej izbe od Trelawneyovej? ! “
„Aj tak by zistil, že niečo viem! “ vrieskal.
„Tak ich neľutuj! Zaslúžia si to.“
„Všetko sa to vymklo z kontroly, “ pozrel na mňa.
„To hovoríš teraz? ! Po tom všetkom čo sme pre neho robili? ! Si smiešny! “ už som kričala. Čo sa to s ním deje? Vraždíme a toto ho vyvedie z miery?
„Nekrič na mňa! Len.. chcel som aby to malo ... ale nič.“
„A čo, že si vybral ich dieťa? Tvoja Lilinka nemusí umrieť, “ išla som do kuchyne.
„Prestaň jej tak hovoriť! “
„Lilinka, Lilinka, Lilinka, “ opakovala som.
Zdvihol prútik a zaviazalo mi ústa. Chcela som mu to opätovať, no nemohla som vysloviť zaklínadlá. Potom to zrušil.
„Ako si toto dovoľuješ? Odporný sviniar! “ odišla som s tresnutím dverí. Prečo na ňu stále myslí? Všetko mu dávam. A on? ! Sadla som si na lavičku. V hlave mi prechádzali myšlienky plné hnevu. Keby sa ku mne niekto priblížil, zabila by som ho v stotine sekundy! A vtedy. Z ničoho nič...akoby sa to stratilo. Hľadela som do tmy a začali sa mi hrnúť slzy. Začala som plakať akoby sa to roky hromadilo. Veď sa aj.
„Nena! “ premiestnil sa ku mne Sev a silno ma objal, “ neprežil.“
„Čo iné si čakal? Potterovci nemali šancu, “ utrela som si slzy.
„Nie. Myslím temného pána. Neprežil. Jediný kto prežil bol ich syn.“
Silno som ho pobozkala a ďalej plakala: „ja cítim.“
Pohladkal ma: „milujem ťa.“
„Roky som to nepočula, “ zasmiala som sa, “ aj ja teba, “ objala som ho a nechcela pustiť.
Celkom dobrá "sága",tieto Kyslé jahody (a nejak celkom nechápem názov (dôvod názvu) a vzhľadom k predchádzajúcim veciam,čo som od teba čítala,som čakala iný koniec,tento mi prišiel príliš jednoduchý,neuzavretý úplne.Nedoriešilo sa to.Vysvetlil jej,že Lily nemiloval alebo miloval?Neviem.Inak fajn.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.