V mojom predošlom blogu jeden človek napísal, že riešim len druhých. Že mam zrejme nejaký komplex. Prišlo mi to trošku nefér, pretože to nie je pravda, no budiš. Fajn... tak teraz budem riešiť seba (naschvál). Mám 22 rokov, bývam v treťom najväčšom meste na Slovensku, na druhom najväčšom sídlisku na Slovensku a celkovo sa nepovažujem za nič extra. Pracujem v zdravotníctve, ale toto asi nie je to, čo by ste čakali od môjho blogu. Preto prejdem k mojej povahe. Som presne ten typ človeka, ktorý sa v dnešnej dobe nenosí. Som naivná, príliš ľuďom dôverujem, mám nulové sebavedomie (vždy sa beriem za tú najhoršiu, najškaredšiu), myslím na dobro druhých, nie na seba a veľakrát mi to spôsobuje problémy, pretože celkovo som neschopná asertívneho správania. Nedokážem povedať nie. A ľudia okolo mňa to dobre vedia. S radosťou to využívajú, dobre to viem, no... nedokážem sa zmeniť aj keby som chcela. Ani neviem koľko krát som počula- Peťa to vie. Peťa to určite spraví.... vtedy len v duchu skríknem a po predychani viem, že majú pravdu a urobím to. Druhou podstatnou charakteristikou mojej osoby je zasnenosť. Odkedy žijem snívam o inom svete, inej realite, v mysli si pretváram život podľa seba a všetko to zapisujem. Tak som sa dostala aj k spisovateľstvu. Trvá to už roky a som presvedčená, že pokiaľ by som nepísala, tak musím vyhľadať psychológa (humor slight_smile: . Treťou a nie menej hodnotnou charakteristikou je to, že hľadám skutočnú lásku a som extrémne citlivá. Nepijem, nedrogujem, nechodievam do barov, na diskotéky a celkovo je pre mňa ťažké otvoriť sa niekomu pokiaľ k nemu nič necítim. Na druhej strane pokiaľ sa mi niekto dostane pod kožu, som ochotná dať za neho aj ruku do Mordoru. Som ochotná sa za neho hádať, biť, vytrhnúť si srdce. Moja extrémna citlivosť mi privodila veľa nepríjemnosti, no potom si vždy poviem, že radšej budem takáto akoby som mala byť flegmatický stroj bez ľudskosti. Očakávam od ľudí, že mi dajú to, čo ja im. Že mi opätujú ochotu, ohľaduplnosť atď, no skúsenosti ma naučili, že takto svet nefunguje. A to ma vie dosť zraniť a deprimovať. Poslednou témou, ktorej by som sa chcela trošku povenovať, je moja VIERA. Nie tá náboženská ale v lepší svet. Že na svete sú ľudia, ktorí nestratili vieru v dobro a správnosť. Nestratili klasické morálne hodnoty. Žijú pre lásku a tak aj konajú. Pokiaľ nemáme vieru, tak načo žiť? Tá tu musí byť vždy. Musíme mať v dnešných pochmúrnych časoch dôvod usmiať sa a ráno vstať z postele. Moja viera pozostáva v tom, že raz sa zobudím v manželskej posteli a vedľa mňa bude ležať muž. Nie model, nie vyšportovaný, no jednoduchý a v mojich očiach stelesnenie toho, čo k životu potrebujem. Stelesnenie opätovanej lásky. Raz som na túto tému napísala toto- Mojim najväčším snom je nájsť niekoho, kto by poznal moje chyby, odlišnosti, jedinečnosť, moju povahu a stále by ma videl dokonalou. A týmto by som chcela skončiť. Verím a verte aj vy. Čo iné nám ostáva?

Ak sa niekomu nepáčia moje blogy, tak nech ich nečíta. Sú pod označením úvahy a úvahy sú moje názory, myšlienky, postoje... s ktorými nemusíte súhlasiť a to rešpektujem. Tak ako by ste mali aj vy rešpektovať iných, kto píše pod úvahami svoje myšlienky. Koho to zaujíma tak to dočíta, koho nie tak nie. FINE.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
johnysheek  23. 5. 2016 00:43
...
Napíš svoj komentár