Budte mierumilovni a chapavi...radsej pisem prozu ako poeziu.


Chcem umrieť,
no kvôli tebe to nedokážem.
Prečo mi nechceš rozumieť?
Veď ti všetko vysvetľujem.

Túžim ťa pohladiť,
a na pery bozk prilepiť.
Pozrieť sa ti do očí,
a nepovedz, že nie som v tvojom srdci.

Túžiť.
Chcem.
Bozkávať.
Milujem.

Moje srdce pre iného nebije,
iba teba milovať dokáže.
Kým som ťa nemala,
bola som bezduchá mŕtvola.


Aspoň raz ťa v objatí cítiť
a do srdca si to vyryť.
Bozkávať ťa deň a noc chcem,
pretože ťa nadovšetko milujem.

Znie ti to ako rozprávka?
mne skôr ako balada.
Vyzerá to ako the end,
a má smutný koniec.

Miluješ ma keď,
chcem ti zo svojich citov upliecť veniec?
Vo všetkom je však smola,
že to nevydám zo seba.

Neviem ti to povedať,
a za zbabelca sa budem pokladať.
Dúfam, že sa to raz dozvieš,
a možno aj skôr kým odídeš.

Moje srdce bez teba zhnije,
no nezabudne.
Vlastne ani nezvädne,
lebo ostane láskou naplnené.

Stretneme sa po smrti,
s citmi na srdci,
všetko ti vtedy poviem
a viac neodídem.

Konečne budem šťastná,
ale teraz som iba smutná.
Mám žiť?
Bez teba chcem nebyť.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár