Budte mierumilovni a chapavi...radsej pisem prozu ako poeziu. Chcem umrieť, no kvôli tebe to nedokážem. Prečo mi nechceš rozumieť? Veď ti všetko vysvetľujem. Túžim ťa pohladiť, a na pery bozk prilepiť. Pozrieť sa ti do očí, a nepovedz, že nie som v tvojom srdci. Túžiť. Chcem. Bozkávať. Milujem. Moje srdce pre iného nebije, iba teba milovať dokáže. Kým som ťa nemala, bola som bezduchá mŕtvola. Aspoň raz ťa v objatí cítiť a do srdca si to vyryť. Bozkávať ťa deň a noc chcem, pretože ťa nadovšetko milujem. Znie ti to ako rozprávka? mne skôr ako balada. Vyzerá to ako the end, a má smutný koniec. Miluješ ma keď, chcem ti zo svojich citov upliecť veniec? Vo všetkom je však smola, že to nevydám zo seba. Neviem ti to povedať, a za zbabelca sa budem pokladať. Dúfam, že sa to raz dozvieš, a možno aj skôr kým odídeš. Moje srdce bez teba zhnije, no nezabudne. Vlastne ani nezvädne, lebo ostane láskou naplnené. Stretneme sa po smrti, s citmi na srdci, všetko ti vtedy poviem a viac neodídem. Konečne budem šťastná, ale teraz som iba smutná. Mám žiť? Bez teba chcem nebyť. Báseň 4 0 0 0 0 Komentuj