Prebudilo ma buchnutie dverí.
"Dominoooooo! " pomyslela som si a otvorila oči. Keďže som marodovala, mala som príležitosť pospať si a môj "múdry" brat trepe ako keby sa nemrholilo. magor! Pozrela som na stenu... plagáty th.... pekne sa na mňa usmieval Billik. Hneď som zabudla na brata a v myšlienkach sa preniesla k Billovi.... boli to však len moje chabé predstavy.... prečo len predstavy? Nikdy takého chalana ako je Bill mať nebudem. Povzdychla som si a pomaly sa posadila. pri posteli som mala stoličku a na nej barly. Viete operovali mi bedrový kĺb. A preto mesiac marodujem. je to len prvý týždeň ale už mi to lezie na nervy. Vzala som barly, zaprela sa do nich a postavila sa. Tatko pracoval v zahraničí, mamka už išla do roboty a teraz odišiel aj brat.... sama doma! Yes! Zapla som v izbe dvd Th - schrei live (inak moje naj) a išla na wc. Pomaly som sa docupitala do kúpelni a do kuchyne. Vzala som lieky a v tom mi začal zvoniť mobil. Ubers ende der welt zo Zimmer 483 tour live cd.
"Boha! teraz som si sadla! " povedala som a dotackala sa na jednej nohe k mobilu. Uvidela som na displayi: Katie.
"Ahoj." zdvihla som.
"Ahoj. Dúfam že som ťa nezobudila."
"Nie ale vieš chcela som si viac užiť v posteli s Billikom." fantazirovala som.
"Hej? Robíš mu osobnú zdravotnú sestru? Veď tú mu robí Tom. Nech pozdraví Gustava. No a že kedy mam dnes prísť s úlohami? "
"Náhodou robím. Ja netuším. Kedy chceš. Marodujem ešte dosť dlho. Inak... ďakujem za to že ma budeš doučovať."
"Veď ty nemôžeš za to že maroduješ tak dlho. Tak o tretej? "
"Beriem."
"Fajn. Maj sa."
"Pa." zložila som. S raňajkami som si sadla pred dvd a vzala aj notebook. Darček od rodičov keď som sa dostala do nemocnice. Aby som sa necítila tak sama. Aj tak ma navštevovali každý deň aj s Katie. Mojou spriaznenou dušou. Aj keď si ju dosť často pre svoje existenčné problémy doberám, viem že vie že mu mam strašne rada. jediný človek ktorému môžem dôverovať. I keď mam divnú povahu. Zapla som icq , pokec, a hľadala veci na blog. Napísala som si dátum 3.4.2008.
Bill:
Sedel som v čakárni. všetko čo sa teraz deje ma veľmi deprimovalo..... do riti! Všetko som dokašlal! Nevieš si dávať pozor na hlas? , pomyslel som si. Do riti! Ešte ani rozprávať som nemohol. Odporné.
Otvorili sa dvere a vyšla sestrička.
"Môžete vojsť."
Postavil som sa. Aj Tom. Držal ma za rameno a vošli sme dnu. Vzal som si zdravotnú kartu a vošiel k doktorovi. Podal som mu kartu a sadol si. Tom vedel vedľa mňa.
"takže..., " prečítal si doktor správu." ako sa cítite? Dobre? "
Prikývol som.
"lepšie ako pred operáciou? " pokračoval.
Zas som prikývol.
"A nehovoríte? nepočúvate hudbu? netelefonujete? "
Ako debil som prikyvoval... ešte chvíľu a budem mať tyk.
"Pozrieme ešte na ultrazvuk." postavil sa a ja tiež. Zatiahol žalúzie a ľahol som si na posteľ pri prístroji. Hlavu som si položil na vankúš tak aby som bol v záklone. Chvíľu mi prezeral hrdlo, potom mi dal vreckovku a utrel som si krk.
"Vyzerá to dobre. Zápal ustupuje. Berte Ďalej lieky a kontrola bude pozajtra. Keby boli nejaké komplikácie, príďte alebo nech zavolá váš brat. A nehovoriť, netelefonovať a nepočúvať hudbu aby ste podvedome nezaťažovali hlasivky."
Prikývol som, vzal si kartu a išiel s5 k sestričke.
"Vidíš." pobúchal ma po pleci Tom. trpko som sa usmial a nasadil si okuliare.
"Bill... čo ti zas je? všetko bude v pohode."
Pokrútil som hlavou a sadol do auta. Tomovho. Sadol za volant a bez ďalších slov sme išli domov.
Keď sme dorazili domov, pohladkal som Skotyho. Chvíľu som sa mu venoval a Tom zatiaľ išiel dnu.
"Bill... poď do postele! Okamžite! " nakričala na mňa mamka. Prevrátil som očami a vošiel dnu.
"Poď, " chytila ma za ruku a ťahala na poschodie do izby, " a teraz s apekne prezleč do pyžama, prinesiem ti čaj a lieky. Pekne budeš v teple a oddychovať."
Prosebne som na ňu pozrel.
"Nie! Pozri čo sa stalo tvojou nedbalosťou o bolesť hrdla! Okamžite pod perinu! " ukázala na posteľ. Povzdychol som si.
"Počula som to! Nijak vzdychy! nemôžeš to! " ďalej na mňa kričala a išla dole zrejme po čaj.... kriste. Vyzliekol som si rifle, tričko , odlíčil sa a zaľahol do postele.
"Ahoj zlatko, " robil si zo mňa prču Tom ktorý hneď za mnou prišiel, " nudíš sa? " sadol si na kraj postele. Vzal som tabuľku a napísal: Ako nikdy.
"Ale no... choď... pozerať dvd."
"Už som všetko videl a filmy mi už lezú krkom." napísal som.
"tak choď na net."
"A čo tam? "
"Čo len chceš.... okrem hudby! " usmial sa. prikývol som a podal mi notebook. Zapol som ho.
"Tak ja sa idem najesť. pa zatiaľ." žmurkol na mňa a so smiechom odišiel. Magor. Zapol som si jeden chat a vypĺňal si profil. Moja nuda totiž včera vyústila do štádia keď som sa tam prihlásil .... už je to hrozné.
Keď som vyplnil profil, začal som hľadať nejakého zaujímavého človeka. Napísalo mi pár kamošov ešte spred obdobia th a tak sme si písali. Až som zbadal jeden nick. Nena141091.
Nena:
Sadla som si na balkón. Konečne prvé slnko. Zabalená do deky som vychutnávala ranný vzduch pri písaní knihy. Mojej prvej. Krása. Vtom sa niekto na mňa pripojil. Prestala som písať a pozrela: Billie1.
"Ahoj. To máš len taký interesantný nick alebo aj ty si interesantná? " pozerala som na správu jak debil. Potom som sa rozosmiala... zaujímavý začiatok konverzácie.
"To posúď sám." odpísala som sa a usmievala sa.
"Fajn... tak idem.... voláš sa Nena? "
"Nie tak celkom. tak ma len prezývajú."
"tak potom máš peknú prezývku. Poznáš speváčku Nenu? "
"že váhaš... ty? "
"Prečo by som sa ťa na ňu pýtal kedyže ju nepoznám? ."
"Prepáč no .... a obľúbená? "
"Samozrejme."
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár