"A ako sa dostaneme do hotela? " pozrela na mňa Katie keď sa spamätala zo šoku ako ja.
"Netuším. Niečo vymyslíme."
"Niečo vymyslíme? Tebe preskočilo... sme v Amerike, nepoznáme tu vôbec nič... ty nevieš ako tam pôjdeme? "
"Upokoj sa, " vyšli sme pred letisko, " niečo vymyslím, " začala som sa obzerať. A vtedy som zbadala texík ktorý mal za stieračmi zastrčenú tabuľku: Nena Orntová.
"Tebe vždy všetko musí vyjsť? " nechápavo na to auto hľadela Katie.
"Ja sama zíram aké mam šťastie, " usmiala som sa a nastúpili sme do taxíka. Než sme hocičo povedali, už sme išli.
"Tuším tiež budem hľadať frajera na nete, " rezignovala Katie.
"A nájdeš uchyla ne? A okrem toho Billie je kamoš. Nie frajer."
""Jasné". A toto robí z čistého priateľstva ktoré trvá mesiac cez net."
"Prestaň. Videli sme sa vonku 2 krát, " uvažovala som.
"Ako myslíš. Ale dohoď mi jeho brata."
"A čo Gustav? " robila som si z nej srandu.
"On? Nič. Pochybujem, že ho dnes budem vôbec vidieť za tými biciami."
"Ale vždy na konci koncertu podáva fans ruku, " žmurkla som na ňu.
"Odpadla by som. Iba jediný dotyk by mi stačil."
"Vidíš... tak prečo chceš brata Billieho? " nechápala som.
"Aby mi platil takýto luxus na každý koncert, " vybuchla smiechom. Ja som ju chcela buchnúť ale tiež som sa napokon rozosmiala.
"It´s here, " povedal šofér keď zastavil.
"Ok, " zastavil ma, keď som vytiahla peňaženku. Usmiala som sa, poďakovala a odišli sme.
"Hovorím... ak sa za Billieho vydáš, chcem jeho brata." rozhodne povedala katie. Pokrútila som očami a s kuframi sme išli na recepciu.
"Dobrý deň... mali by sme tu mať rezervované dve izby, " usmiala som sa na recepčného. Sympatický starší pán.
"Áno. Na meno? " pozrel na mňa.
"Nena Orntová? "
Pozrel do počítača.
"Och samozrejme. Veci vám odnesú hore. Obed už bol pred hodinou takže vám prinesieme jedlo na izbu. Príjemný pobyt, " podal mi kartu s číslom 345.
"Ďakujem. Ale nemáme dve izby? Nemali by to byť dve karty? "
"Máte apartmán s dvoma samostatnými izbami, " vysvetlil. Vyvalila som na neho oči. Čo?
"Aha. Ďakujem, " otočila som sa ku Katie a vzala mobil. Nastúpili sme do výťahu a vytočila som Billieho číslo.
"Áno? " zdvihol.
"Tebe preskočilo? "
"Prečo? " smial sa.
"Všetko platíš? A pri tom to najlepšie? Apartmán? Stačili by nám dve obyčajné izby a nie apartmán. Je dosť, že si nám platil lístky a letenky. To máš na rozhadzovanie? "
"Upokoj sa, " už sa nesmial, " to nebol taký problém. Neplatil som zas až toľko.... prakticky som to všetko... dostal zadara."
"Čo? "
"Mam známosti. A ako službu mam toto všetko. Je to veľmi zložité. Ale neboj sa.... len si užívaj. Aj večerné vystúpenie."
"Ja si mam užívať? Ty tam nebudeš? " nechápala som.
"No... niečo mi do toho vošlo."
"Billie! Sľúbil si mi to! Mali sme sa stretnúť v hoteli a ísť spolu na koncert."
"Ja viem, viem. Lenže ešte nie som v meste. Nestihnem to. Prepáč. Ale večer budeme spolu. Oky? Zabavíme sa vonku. Nepôjdeš celú noc spať. Počkaj, " rozosmial sa, " to vyznelo divne. Chcel som povedať, že sa budeš zabávať von no."
"Ak nie tak si pamätaj čo s tebou urobím."
"To aj priateľa máš pod papučou? "
"Nie. len kamarátov, " zložila som na znak, že sa hnevám. Ale po chvíli ma to prešlo. V okamihu, keď sme vkročili do apartmánu... bolo to niečo úchvatné. Hodila som sa do velikánskej posteli vo svojej spálni. Cítila som sa ako kráľovná.
"Už som sa konečne rozhodla, " pribehla ku mne Katie a skočila ku mne, " nemá Billie nejakého starého deda? Vydám sa za neho. A zdedím nový život."
"Hej? A budeš stará mama môjho kamoša? " vybuchla som smiechom.
"Pre dobrý život sa aj trpí."
Vzala som vankúš a začala som ju biť. Vrátila mi to. Začala bitka na posteli. Vankúšová.
"hej! Prečo si to odniesla moja izba? " pozrela som na vvšetko dookola.
"Tak lebo ja chcem mať vo svojej poriadok."
"Hej? fajn! " rozbehla som sa cez spálňu vedľa.
"Nie! " utekala za mnou Katie.
"Áno! " začala som jej burdať posteľ.
"Nie! " prehodila na mňa paplón a zaviazala ma v ňom. Nemohla som sa ani hnúť.
"Nieeeeee! Au! "
"To máš za to, " počula som Katie. A potom zvonček nejaký.
"Waw... tu sa aj zvoní, " cítila som ako ma pustila. Vyhrabala som sa von, vzala plachtu a za dverami čakala na Katie. Chcela som ju tiež zabaliť a držať v "zajatí".
Po chvíli som počula kroky tak som sa pripravila a keď bol ten správny okamih, prehodila na toho človeka plachtu.
"A už ťa mam! " povedala som a spadla na zem na perinu s vankúšmi.
"Nena? Šibe ti? " ozvalo sa za mnou. S obavami som sa otočila za sebou. Stála tam Katie a pozerala na mňa. Kurňa!
"A kto je tam vnútri? " nechápala som. Radšej som ho hneď pustila. Vyhrabal sa človek s dlhými čiernymi vlasmi ktoré si teraz vyťahoval z úst a mal ešte k tomu čierne okuliare.
""Dik" Nena, " povedal Billie.
"Och prepáč, " pomohla som mu vstať.
"Buchol som si zadok, " zatváril sa bolestivo .
"Tak ti treba. Nemal si ešte nebyť v meste? " nechápala som.
"No práve som prišiel. Ale nevedel som, že ma privítaš takto."
"A čo si čakal? Okašľal si ma, " hľadela som na neho.
"Povedal som ti, že to inak neide. Uvidíme sa večer. O jedenástej pred hotelom? " usmial sa.
"A čo za to? " prekrížila som si ruky. Jasne, že som si robila prču.
"Uvidíš. Platí? "
"Tak dobre, " povedala som ako pravá herečka .
"A máš starého príbuzného? " spýtala sa ho katie. Nechápavo na ňu pozrel.
"Myslím, že úplne starého nie. Iba starú mamu."
"Smola, " pozrela do zeme. Rozosmiala som sa.
"A inak, " obzrel si bordel dookola, " to ste stihli za tú pol hodinu čo ste tu? "
"Niečo proti? " spýtala som sa.
"Nie. Povedal som ti aby si sa zabavila. Musím. Pa, " ešte ma objal, usmiala som sa a odišiel.
Bill:
Vyšiel som z ich apartmánu a otvoril svoj, hneď vedľa.
"Tak? Skontroloval si, že vážne tam nie je s priateľom? " smial sa zo mňa Tom.
"Povedala, že s nim nepríde, ale že príde sKatie. Čiže je logické že prišla s ňou ne? "
"Aha. A ako dlho ju ešte chceš ťahať za vlasy? "
"Ja neviem. Ako dlho to ešte bude nutné."
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
rimanka
16. 9.sept. 2009 16:13
kedy jej to povie?
Napíš svoj komentár