"Maródujem. Ty? "
Zamyslela som sa... a poviem pravdu.
"Tiež maródujem. Ty s čím? "
"Hrdlo. Ty? "
"Noha. Hrdlo? Jak Bill Kaulitz."
Bill:
Prišla mi správa, minimalizoval som icq a pozrel čo mi napísala Nena.
"Noha. Hrdlo? Jak Bill Kaulitz."
Oblial ma pot.... do riti.
"Bill Kaulitz? Myslíš toho z Tokio hotel? Si ich fanúšik? "
"Velikánsky. Ty? "
"Iba poznám z počutia." Klamal som.
"Ja zbožňujem Billa. Videl si krajšie oči jak ma on? "
Pozeral som na správu a podvedome sa mi vydvihli kútiky úst.
"No ako chalan hej. U dievčat."
"Hou prepáč.... zabudla som že si chalan . Sorry."
Vybuchol som smiechom.
"No som..... ale nejak nie obyčajný."
"Vážne? Ja milujem všetko zvrátené a odlišné."
Hou.... tak to bola na mňa veľká káva. Postavil som sa a otvoril okno. Vrátil som sa do postele a vošla mama.
"Tvoj čaj." Položila ho na stôl. Privrel som notebook , vzal pohár a napil sa.
"Aaauu! " skoro som zakričal ale zahryzol som si do jazyka aby som nehovoril a iba si to pomyslel. Oparil som si ústa vriacim čajom.
"Veď pomaly, " Zahriakla ma mama, dala mi pusu na vlasy , " idem do práce. Tom sa o teba má postarať."
Vzal som tabuľku: Čo som invalid?
"Ale zlatko... momentálne si nemý.... prepáč." Pohladkala ma po líci a odišla. Čaj som už neriskoval a nechal ho vychladnúť.
"Vieš že aj ja? " odpísal som Nene.
"Tak to sme na rovnakej lodi. Divní, chorí, doma a unudení za pc."
"Presne, výstižné."
"A to ležíš v posteli? "
"Áno. A je taký pekný deň. Ty? "
"Ja sedím na balkóne na slnku."
"Och... romantika. ." sám som sa usmial a napil sa čaju. Bol už chladnejší.
"Vieš že aj áno? Ale radšej mam západ slnka ako jeho východ."
Zas som pozeral na monitor ako debil.... nevedel som sa nejak ovládať.... písala také veci ktoré ma nenechávali chladným. Aj keď som ju nepoznal.
"A už si niekedy sedela na streche keď slnko zapadalo? "
"Nie. Ale bol by to neopísateľný zážitok..... ty snáď áno? "
"ÁNo... keďže bývam v dome tak celkom často sedím na streche a pozorujem okolitý svet."
"To vážne? Aj ja chcem."
"To myslíš vážne alebo si len strieľaš zo mňa? "
Nena:
On si myslí že si robím prču? Náhodou ja som vždy vážna.
"Nestrieľam.... inak... máš foto? " začala som sa zaujímať o jeho výzor.
"No mám. Ale momentálne len také momentky."
"Šak pošli ne? " bola som zvedavá.
"Môže byť z obdobia terajšej choroby? "
"Samozrejme."
Začala mi byť kosa tak som zaliezla dnu. Sadla som si do obývačky , zapla hudbu a nechala notebook na stole. Priniesla som si vodu a s5 sadla za notebook.
"Ako chceš."
Prijala som súbor. Otvorila som ho. Skoro ma hodilo o zem. Podobal sa na Billa. Ale nie úplne. Len sem tam sa niečo podobalo. Totiž tá fotka bola dosť tmavá a jedol pizzu. nechty mal čierne. Waw. Chvíľu som nebola schopná slov. Potom som sa odhodlala odpísať.
"Už ti niekto povedal že sa podobáš na Billa? "
"Ale nie... to sú len črty. Spoločné obliekanie a tak."
A toto ma dorazilo. Ľahla som si na gauč a pozerala do stropu. Predýchala som a sadla si.
"Až ma ta podoba zarazila."
"Iba podoba. A ty máš foto? "
Čakala som to.
"Mám."
"Pošli."
Vyberala som tú najlepšiu a poslala... keď sa teraz chlapec nezľakne, tak nikdy.
Bill:
Prišla mi fotka. Otvoril som ju.... och... bola to fotka zblízka. Mala ešte tmavšie hnedé oči ako ja. Brutal ako čokoláda. na tej fotke sa pozerala cez rameno. Čiže som videl jej dlhé hnedé vlasy s čiernym melirom. Krásne sa na fotke leskli. Ďalej mala oblečený čierny korzet a čiernu sukňu po zem. pri tom držala čiernu ružu. Nosila ešte čierne okuliare a čierne dlhé rukavičky dávali charakter jemnosti. Civel som na tu fotku ako puk a nevedel čo robiť...
"Bill? " vošiel Tom. Hneď som od preľaknutia zavrel notebook. Prikývol som a tváril sa že nič.
"Idem robiť špagety a omáčku. Koľko chceš? "
Vzal som tabuľku: Plný tanier špagiet a veľa omáčky. A na vrch nastrúhaný syr.
"Ja nie som interhotel hej? " prekrížil si ruky. Usmial som sa na neho na znak pochopenia a ďalej sa tváril že ja nič.
"Deje sa niečo? " priblížil sa. Darmo ale je to moje dvojča. Otvoril som notebook a ukázal mu správy s Nenou. Prečítal si to.
"Kriste... ty ju balíš, " vysmiato na mňa pozrel. Zatriasol som hlavou.
"Ale áno... reči o streche... ty sa nezdáš, " smial sa jak idiot. Vzdal som to a ukázal mu fotku.
"Nie je tučná? " obzeral si ju.
Prevrátil som očami a vzal tabuľku: Aj keby tak čo? Mne osobne nevychudnuté baby neprekážajú. Teda pokiaľ postavu zatieňuje charakter. Pozri na tu čiernu. Prečítaj tie správy... zatiaľ nemá chybu.
"A vie kto si? "
Ďalej som písal: nevie. A je fans. To je problém. Radšej som jej to nepovedal. ČO keď by bola milá len preto a za chvíľu by o mne vedeli jej všetky kamošky?
"Počúvaj. To je to naj. Takto zistiš či ťa zbožňuje pre slávu alebo pre ... jednoducho teba. proste sa bavte o th a povie ti všetko od srdca... uvidíš či to má zmysel."
Prvýkrát mal môj brat pointu a hovoril niečo múdre.
Zapíšem do denníka: Tom povedal múdru vetu a radil mi úžasné veci, napísal som a ukázal Tomovi.
"Veď počkaj! " hodil do mňa vankúš.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
romika
8. 9.sept. 2009 16:28
a kedy bude pokračovanie???
Napíš svoj komentár