"Páčiš sa mi. Myslím výzorovo."
"Šibe ti? . Veď som tučná, mala so strojčekom a okuliarami."
"Prestaň... náhodou ujdeš."
"Jedine v tvojich snoch. Ale nechajme to tak. To ja mam slabosť na takých chalanov ako si ty. Rockeri, pri tom romantický..... nenechá ma to chladnou. Ako Bill."
Žalúdok mi podskočil.... hovorilo mi to milión ľudí ale len teraz som sa cítil ako pubertiak... strašné.
"Budem sa červenať ... ale neboj... nie som taký úžasný."
"Ale pôsobiš milo. A mne to vyhovuje... mam pocit že si v pohode."
"To dúfam . Keď sme už hovorili o Billovi.... čo sa ti vlastne na ňom páči? "
"Všetko. Hnedé oči. Tak brutálne hypnotizujúce. Jeho mihalnice.... čo by som dala za to byť tak blízko pri ňom aby som ich dokázala spočítať.... pery... tak plné, určite sladké a jemné. Nos... byť tak vzduchom ktorý dýcha....znamienko pod perou.... tak mu dodáva Sexapiel , a dokonca aj ruky... za ich dotyk by som aj umrela. Ale nie je to nič v porovnaní s jeho charakterom. Ja viem že ho nepoznám ale viem vycítiť povahu aj podľa rozhovorov.... imponuje mi. Myslela som si že n svete neexistuje chalan ktorý by bol citlivý, dával by to navonok a nehanbil by sa za to. V ňom sa dajú city čítať. Ako v knihe. A to mi spôsobuje neskutočné zimomriavky a pocity. neviem prečo..... proste sa chvejem pri pohľade na neho. A to by sa dialo aj keby nebol slávny a býval by niekde vedľa mňa napr."
Čítal som a nedýchal... každou druhou vetou mi prebehli telom neuveriteľne návaly zimomriaviek a tepla zároveň. Iba v trenkách som sa postavil , otvoril okno dokorán , oprel sa a zhlboka dýchal. Nádych , výdych. Ona netuší že som to ja... a píše takéto úžasné veci.... preboha. Nemal som tušenie čo sa bude diať. Ale vedel som že túto babu nesmiem nechať plávať. Ľutoval by som to. Vrátil som sa do postele.
"A keby si ho stretla? Čo by si urobila? "
"Nemám také šťastie. A pravdepodobne by som odpadla."
"Odpadla? Prečo? "
"Lebo by som videla že tento chalan je skutočný. A nie len výplod mojej fantázie. Totiž je príliš podľa mojich predstáv aby bol skutočnosť."
"Väčšina báb by na neho skočila... otras, " chcel som zistiť ako by reagovala.
"Ja nie. Dokonca by som s ním ani nič nechcela mať, " toto ma zaskočilo.
"Čo? prečo? Veď je podľa teba taký úžasný."
"Ale prv by som musela vedieť že on cíti presne to isté ku mne. Načo by mi bolo žeby mi dal jednu noc keby to bolo bez lásky? Nestojím o vzťah a sex bez lásky. Veď o tom to všetko je. O VZAJOMNEJ láske. Iba tá má pointu nie? "
Ľahol som si na posteľ.... preboha. Každé jej slovo sa my rylo do srdca. A mozog hovoril: veď to isté si myslíš aj ty. Rýchlo som dýchal a ukľudňoval sa. Čo teraz?
"Vieš o tom že naše názory sú veľmi rovnaké? " odpísal som.
"Vážne? Ešte som nestretla takého chalana. Ale máte ešte podobné meno s Billom , Billie. Možno sa stanem aj tvojou fanynkou. Uvidíme časom ."
"Omg! Vieš že teraz sa mi stiahlo srdce? "
Nena:
"V to dúfam." smiala som sa. Bol to veľmi milý chalan. A interesantný. Ale zazvonil zvonček. Dotackala som sa k dverám a otvorila dole aby Katie vyšla ku mne do bytu. Stála som pri dverách a čakala.
"Ahoj, " usmiala som sa keď vyšla.
"Ahoj, " usmiala sa a objali sme sa.
"Len opatrne, " ukázala som na barly a zafixovaný kĺb.
"Och moja... ta si dopadla."
"Nevadí. Poď dnu, " zavrela som za ňou dvere. Išli sme do obývačky.
"A to už prečo? " odpísal Bill.
"Lebo aj mne ho stiahlo. . Musím odbehnúť. Budeš tu večer? "
"Mal by som. Daj icq ak máš."
Dali sme si navzájom čísla a vypla som pc.
"S kým si si písala? " spýtala sa Katie.
"Jeden celkom gut chalan sa na mňa pripojil. A písali sme. Ma také isté názory ako ja."
"Tss... ja sedím v škole, ty tu ležíš a balíš chalanov.. aj ja chcem, " prekrížila si ruky.
"Ja len balím. Ty môžeš aj mať."
""Jasné". Jediné tak v sne."
"Prestaň... a neni to tu slávne. Zajtra idem na rehabilitáciu.... au! "
"A čo ti tam budú robiť? "
"Netuším, " priznala som.
"Aha... dám ti tie úlohy, " začala z tašky vyberať zošity.
"Kriste.... to toľko? " pozerala som na kopu.
"Bohužiaľ."
Povzdychla som si a odložila ich na kopu. Že to má čas dozajtra. Katie u mňa strávila pol dňa a potom odišla domov. Večer som ešte písala s Billiem a išla spať.
Na druhý deň ma čakala rehabilitácia. Sedela som v čakárni a listovala si časopis.
"A vzala si papiere? " spýtala sa mamka.
"Áno vzala..."
"Musela si si obliecť zas len čiernu farbu? "
"Áno, " hovorila som pokojne.
"Neodvrávaj."
"Ja ti len odpovedám na tvoje otázky."
Našťastie sa otvorili dvere ordinácie a pozrel na mňa čiernovlasý muž s tými najkrajšími modrými očami ako kedy niekto mal. Bol oblečený v bielom a prišiel ku mne.
"Papiere od lekára a kartu poistenca, " natiahol ku mne ruku. Nereagovala som len mu hľadela do očí.
"Kartu poistenca a papiere, " zopakoval. To ma prebralo.
"Ou prepáčte...nech sa páči, " podala som mu to. Usmial sa a prečítal si papier od doktora ktorý ma operoval.
"Fajn. Môžete ísť dovnútra, " otočil sa mi chrbtom. Bože.... obtiahnuté nohavice mu úžasne zvýrazňovali zadok.
"Nena, " pošepkala mi mamka. Prebrala som sa a s barlami išla dnu.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
karla28
14. 9.sept. 2009 23:44
nena ja ta zeriem ked sa nastahujem do presova urcite sa musime zoznamit
Napíš svoj komentár