"Sadnite si." ukázal na stoličku a posadil sa za druhú stranu stola na ktorom bol počítač. Poslušne som si sadla.
"Takže... rehabilitácie budú zatiaľ pol roka. Aká hodina vám vyhovuje? " otvoril nejaký veľký zoznam.
"Ehm.... o desiatej? " navrhla som.
"Fajn... každý deň o desiatej. Teraz k rehabilitácii..., " pozrel na papier, " dajte si dole nohavice."
Trošku ma zaskočil a aj som sa hanbila. Ale čo narobím?
Rozopla som si nohavice a dala ich dole.
Potom mi pomohol k tomu lehátku a ľahla som si naň chrbtom k nemu. Zavrela som oči.
"Môžete si dať tričko vyššie? " spýtal sa a urobila som tak. Mala som odhalený chrbát.
"Teraz to bude chladiť, " povedal a zacítila som jeho chladivé ruky na mojom chrbte. O5 som zavrela oči a vnímala ako mi prechádza po chrbtici. Pri kostrči jemne stlačil a mne vystrelila bolesť až do chorého kĺbu.
"Au! " vykríkla som.
"Tam to bolí? "
"Asi nie šteklí, " neodpustila som si. Nechal to tak a rukou zišiel na ľavý bok kde ma operovali. Príjemne ma masíroval a už to nebolelo. Bolo to uspávajúce a uvoľňujúce. Každý jeho dotyk som vnímala ako jemnú elektrinu ktorá mnou permanentne prechádzala.
"Môžete zísť dole, " dovolil po pol hodine a pomohol mi sa vrátiť s5 ku stoličke kde som mala nohavice. Obliekla som sa.
"Takže každý deň o desiatej. Budem čakať, " podal mi kartu na rehabilitáciu a postavila som sa.
"Pomôžem vám, " prišiel ku mne a otvoril mi dvere.
"Ďakujem, " usmiala som sa a vyšla von.
"Dovidenia, " pozdravil.
"Dovidenia, " odzdravila som a na to zatvoril dvere. Otočila som sa na zavreté dvere: Rehabilitácia - fizioterapeut: Jared Nosh. Tak takto sa voláš... dobré vedieť.
"Nena? " prišla ku mne mama.
"Idem, " otočila som sa a išli sme domov. Zas som sadla za pc. Prišli mi správy odvčera od Billieho. Iba že pa. Ale bol online. Tak som mu odpísala.
"Ahoj."
"Ahojky, " hneď napísal.
"Ako sa leží v posteli? "
"Náhodou dnes je zmena. ležím v obývačke ."
Ako obvykle mi vyčaril úsmev na tvári.
"A zas ješ špagety od brata? "
"Nie. Ďalšia zmena... dnes jem pizzu."
" a čo robíš? "
"Pozerám dvd. Ty? "
"Píšem knihu, " napísala som pravdu. Veď čo sa stane? Nič.
"Knihu? Ty? Píšeš? "
" koľko otázok naraz. Snažím sa."
"Waw."
"Ale aj FF na svoju stránku."
"FF? Ako fan fiction? "
"Áno. Fikcia fanúšikov. Poznáš? "
"Áno ale ešte som nečítal. Daj link. Aj tak je dvd nudné."
Bez váhania som dala. Aj tak ho to omrzí. Pre chalana dosť nudné.
Prekvapilo ma ale, že prestal odpisovať. Napísal mi až po hodine.
"To si písala ty? "
"No áno... dosť trapas, " neverila som si. Totiž sebavedomie a ja.... na bode mrazu.
"Ja.... nečítal som nič lepšie. Úprimne vážne."
"Netrep. Mňa to len baví. Písať čo si predstavujem. A je to."
"A je to skvelé."
Bill:
To dievča mi v kuse vyrážalo dych. Tie FF.... čítať o sebe niečo také... bolo nádherné. Všetko čo písala, ako opisovala moje pocity... všetko sa vo mne vážne dialo. Raz som sa smial, raz som smutne hltal slová.... nechápal som sám seba. A pri tom mi tvár žiarila.
"Nežartuj, " odpísala.
"Bill by bol z teba mimo. ver mi, " smial som sa sám na sebe.
" to ťažko. Pomyslel by si, že som jedna z mnohých."
"Pochybujem... si jedinečná. Vážne. Ešte som nestretol takúto osobu, " písal som.
"Neviem či mám byť v rozpakoch alebo sa tešiť ."
"Aj aj ."
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
rimanka
11. 9.sept. 2009 14:25
celkom ma to začalo baviť , som zvedavá čo sa stane na rehabilitáciách
Napíš svoj komentár