Keď som sa vrátila domov, ľahla som si na posteľ a pozerala do stropu. Nemyslela som si, že by som bola niečoho takého schopná. Poddať sa vášni... preboha. Dnes som sa vôbec neovládala. Mala som prestať... najhoršie bolo, že som netušila, či by som nepokračovala ďalej. Úplne som nevedela ako sa mam cítiť...
Celý deň som trávila s Katie pri akom-takom učení.
"Večer ideš s Billiem von? " oprela sa o gauč.
"Jasné. A drž palce aby bol taký v pohode aj v skutočnosti."
"Jasné. A inak rehabilitácie ako? "
Pozrela som do zeme... nechcela som jej povedať že mam niečo ako vzťah s 37 ročným mužom.... kriste... keď som o tom takto uvažovala, bolo to na hlavu. Ale keď som ležala na rehabilitácii, všetko som vnímala inak..... nie som zdravá.
"Už chodím len o jednej palici, " usmiala som sa a radšej sa nevracala k tejto téme.
"Už je 5, " pozrela na hodinky.
"Pomôžeš mi sa pripraviť na večer? " žmurkla som na ňu.
"Jasné, " postavili sme sa a pripravovala som sa vonku.
Bill:
Nena nebola celý deň na nete. Ale v podstate ani ja. Po raňajšej rehabilitácii som zaliezol do hotela, kde som teraz býval s Tomom a pripravoval sa na večer. Psychicky. Počúvaním hudby. Okolo štvrtej som sa začal pripravovať. Pomaly som sa osprchoval a umyl si vlasy. Vlasy som si vysušil a dal ich do gumky tak aby mi nebolo vidno melír. Podarilo sa mi to. Potom som si urobil linky a dal až sivé tiene. Bez make upu a s linkami to bola zmena. Nevyzeral som tak ako predtým. Niečo medzi nenalíčeným Billom bez make upu a nalíčeným Billlom s make upom. Dobrá zmena. Aj ten cop. Vyšiel som z kúpelne k svojmu kufru.
"Kde ideš? " spýtal sa Tom z obývačky.
"Hovoril som ti včera, " vyberal som nejaký rolák. Vonku bola dosť zima.
"Jaj... za Nenou... zreferuješ mi potom čo bolo oky? "
"Jasné, " vybral som čierny hrubý s lebkou... fajn. Vytiahol som ešte čierne nohavice a obliekol sa. Posledná fáza bola čiapka so šiltom a hrubá mikina. Dal som si ešte kapucňu. Vážne som sa nepodobal.... úžas. Ešte nakoniec čierny dlhý šál a mohol som ísť dole.
"Dik Saki, " usmial som sa na neho pri aute.
"Bill? " nespoznal ma.
"Jasné, " nasadol som do auta.
"Tak kde to bude? " spýtal sa ma keď aj on nasadol.
"Na autobusovú stanicu. Ale blok predtým zastav. Kúsok dojdem peši. Nechcem aby videla že prídem na aute."
"Ty chceš ísť bez ochranky? " otočil sa na mňa.
"Ale Saki... teraz sa mi nič nestane. Ani ty si ma nespoznal... keby niečo zavolám."
"Ale vtedy už bude neskoro."
"Nič sa nestane. Rob o čo ťa žiadam."
Videl som na ňom, že nie je celkom presvedčený ale nechal to na mňa. Dal som si do uší sluchátka a počúval.
Nena:
Sedela som na zábradlí na stanici. Ako vždy som prišla o 5 min. skôr..... psychická porucha spôsobená predstavou, že budem meškať . Hľadela som na okolo idúcich ľudí. V bruchu som cítila jemných motýlikov... bola som nervózna. Nepoznala som Billieho až tak dobre. Ale vlastne poznala... jeho vlastnosti. Ale cez net sa to nedá až tak. Ako som tak sedela, pozrela som na hodinky. Bola celá. Fajn... čakám ešte 10 minút. V tom okamihu mi niekto zakryl oči. Zozadu.
"Billie? "
"Áno drobec, " počula som. Mal trochu zachrípnutý hlas. Ale bol veľmi milý.
"Ahoj, " zišla som dole a otočila sa k nemu s úsmevom. Vo svetle lámp vyzeral veľmi záhadne. A videla som len jemné črty tváre pod kapucňou a šiltom z čiapky.
"Ahoj. Môžem ťa na privítanie objať? " spýtal sa.
"Jasné, " sama som ho objala. Waw... voňal prekrásne. Ale bol o dosť vysoký pri mojich 152 cm.... bol mi ako stĺp. Musela som stáť na špičkách. A aj keď sa zohol .
"Vážne si až taká drobná, " obzrela si ma.
"A ty taký úprimný, " prekrížila som si ruky.
"No prepáč... nechcel som."
"Robím si srandu, " smiala som sa.
"Ideme do parku? " navrhol.
"Fajn, " súhlasila som. Celú cestu sme sa bavili o našich témach na nete. Keď sme došli, naraz sme si sadli obkročmo na lavičku. Rozosmialo nás to. Mňa ale bolel kĺb tak som si radšej sadla normálne.
"V pohode? " asi zbadal môj bolestivý výraz.
"No už hej."
Pozrel si na ruky. Potom pozrel na mňa.
"Prečo sa vždy podceňuješ? "
"Ja? Mam to asi v génoch. Odmala som sa pokladala za to najhoršie. A ostalo mi to doteraz. Jednoducho to som ja."
"Ale nie si. Pozri.... čo dosiahneš tým, že sa sama zhadzuješ? Si malá? Dlhonohé modelky by ti mohli závidieť tvoj charakter.... , že nie si ako vyžla? Aspoň sa o nič neukracuješ..... si šťastná. Že podľa teba nie si atraktívna? Iba podľa teba. A talentu máš habadej. Píšeš božsky. A nesnažením sa presadiť ničíš samú seba a hlavne tvojich potencionálnych fanúšikov."
Ako tak sedel vedľa mňa ... nevedela som prečo mi práve jeho slová pripadajú ako pravda. Všetci podľa mňa klamali. Ale on.... od jeho jediného sa to počúvalo pravdivo.
"Ďakujem. Si vážne neobyčajný chalan. Kamarát akého som ešte nikdy nemala, " oči sa mi zaplnili slzami.
"Azda nebudeš plakať... cítil by som sa dôležitý ako Bill Kaulitz, " začal sa oblievať rukami na znak, že akože sa začína červenať. Moje slzy sa stratili a začala som sa smiať.
"Veď máš aj črty ako on, " upokojila som sa.
"Ale nie... trochu len, " hral sa so šálom.
"Poďme si urobil fotky. Prosím, " napadlo ma a vybrala som mobil z vrecka. Billie súhlasil a tak som si sadla k nemu. Ľahla som do jeho náručia a tak sme sa odfotili.
Urobili sme asi 3 také zábery.
"A teraz crazy, " navrhol pre zmenu on. Vytiahol svoj mobil. Začali sme robiť všelijaké grimasy. V kuse sme sa smiali a robili opičky. Veľmi som sa bavila. Naťahovali sme si ústa, nosy, a pôsobilo to veľmi komicky. Nemohla som. Bolelo ma brucho od smiechu.
Po hodine sme sa ukľudnili a s5 normálne sedeli na lavičke.
"A čo máš nové? " spýtal sa po tichu.
"Ale.. predstav si, že chalana. Sama tomu nemôžem uveriť, " usmiala som sa. Billie sa narovnal na lavičke a pozeral na mobil v rukách.
"Aha... to som rád."
"A ty? Nejaké dievča? " zaujímalo ma.
"Ja čakám na tu pravú. A niekto povedal, že tiež čaká na pravého, " zdvihol na mňa zrak. Ako keby mi to vyčítal.
"A odkiaľ vieš že tento neni? " začínala som sa hnevať.
"Ja som len argumentoval. A sorry. Máš pravdu . Je to tvoja vec, " pokrčil plecami.
"Veď aj je. A bolo to nečakané. Ani som sa nenazdala ako."
"Chápem. Ale prajem ti to...... Nie je kosa? Asi pôjdem aby som neprechladol ešte, " postavil sa.
"Billie... nie je to kvôli mne? "
"Nie neboj, " usmial sa a objal ma, " sme kamoši. A vážim si ťa ako osobu ktorá mi rozumie, " cítila som ako mi hladká vlasy.
"Aj ty rozumieš mne.... poviem ti už veci ktoré nepoviem ani Jaredovi. Si spriaznená duša."
Bill:
Prečo mi toto hovorí? Keď napriek všetkému sa mi srdce rozlomilo?

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
karla28  15. 9. 2009 00:35
to ona fakt si daco zacala s 37 rocnym? aj ked myslela som si jared bude mat maximalne 27 a pis rychlo pokracovanie
Napíš svoj komentár