"Áno, " Pustila ma a stáli sme oproti sebe.
Mám? Nemám. Rozhodol som sa že jej to dám.
"Mam pre teba ešte prekvapenie."
"Čo? Ale no tak... nemal si m..."
"Chcel som. Dnes mame výročie kamarátstva."
"Mesiac? " nahodila prekrásny úsmev. Mal som pocit že pľúca sa mi zmenšili o viac ako polovicu.
"Áno..., " vypotil som zo seba, " ale sľúb že nebudeš kričať."
"Ja? Nikdy."
"Fajn... , " vytiahol som peňaženku a vybral dve lístky na koncert th na festivale v New Yersey, " zohnal som toto."
Podal som jej ich. Prv na nich len hľadela a potom začala zhlboka dýchať.
"Aaaaaa! " vykríkla.
"Nemala si kričať, " usmial som sa.
"Kriste pane! Aaaaaa! To nemyslíš vážne, " hľadela na nich.
"Myslím. Dávam ti dva lístky. Môžeš pozvať Jareda..." v hlase som viditeľne mal sarkazmus. Ale nepostrehla to. Bola mimo z lístkov.
"Ja... aaaaaaaaa! To vážne? "
"Jasné.... pre teba."
"Ale... je to v Amerike a ... pochybujem, že ma rodičia pustia. A nemám tam ani ako ísť."
"Ja som ti zaplatil aj letenky."
"Teraz si už vážne robíš srandu, " rozosmiala sa.
"Nie... vážne. Môžeš zavolať do cestovnej kancelárie ak chceš, " navrhol som.
"Ja nemám slov! To... kriste! "
"Môžeme sa tam stretnúť ak chceš. Mám ešte dva lístky pre seba, " trochu som klamal.
"Nie, že môžeme... musíme! Veď si to zohnal na naše výročie! Kriste! Ja ťa zbožňujem! "
"Nepreháňaj. A strávime celý večer vonku, užijeme si Ameriku a spať pôjdeme až ráno... čo ty na to? " navrhol som.
"Čítaš mi myšlienky. Ja uvidím Billa! , " začala zhlboka dýchať, " ja to neprežijem! "
"Dýchaj, " usmial som sa, " veď je to obyčajný chalan. Sám sa pokladá za nie príliš atraktívneho človeka... to som čítal v časopise."
"Ja viem, že je to obyčajný chalan... lenže... ta jeho charizma, vlastnosti... nemôžem."
"Už si hovorila, " smial som sa.
"Ešte stále už chceš ísť? "
Uvažoval som nad tým. To, že má chalana neznamená, že ho bude mať do konca života... usmial som sa.
"Nie."
"Vidíš, " šťastne mi hľadela do očí.
Vonku sme boli ešte niečo cez dve hodiny. Doslova mi zobala z ruky. Ale len ako kamarátka... o nič iné som sa ani nepokúšal lenže chcel som aby ma mala rada viac ako kamaráta. Aby som ju priťahoval.... a ona mi povie, že si našla priateľa.... chápete to? ja nie.
"Tak ako? " hneď vyzvedal Tom keď som vošiel do apartmánu.
"Nijak, " dal som si dole kapucňu a šál s bundou.
"Čo? Nijaké dvojicové objatie? Bozk na rozlúčku? ... no nie! Ona zistila, že ju odrbávaš..."
Vražedne som na neho pozrel.
"O nie.., " okomentoval môj pohľad, " dáva v noci niekomu inému? "
Vzal som mobil a hodil ho do neho. Uhol sa ale a vyklápací mobil sa otvoril. Pozrel na neho. Kurňa! Mal som už na pozadí svoju fotku s Nenou ako jej robím rožky a ona mne. Prekrásne sa tam usmieva.
"Takže dáva dvom naraz? " vzal mobil.
"Ak neprestaneš o nej takto hovoriť, schytáš."
"Prepáč no... ale potom mi to povedz."
"Má priateľa. A ja som kamarát ktorý jej splnil životný sen..., " sadol som si na posteľ, " chápeš? Predstavoval som si to inak. Že jej dám tie lístky, pôjde mi dať pusu na líce lenže omylom sa naše pery spoja... lenže odvtedy to už nebude omyl. Chápeš." povzdychol som si.
"Tebe drbe. Vlastne omyl. Tebe je niečo o veľa horšie. Zaľúbil si sa."
"Prečo horšie? "
"U teba je to tá najhoršia vec. Lebo sa chováš takto. Ta baba je pre teba všetkým a len dúfam že si kvôli nej neposereš slávu. V tvoje dobro, " vrátil mi mobil.
"Dobro? keby si ju tak poznal... čítal jej knihy, ffky o mne, jej básne...."
"Ona ffky píše Billovi.. A ty si pre ňu Billie. To je ďalší problém."
"Preboha! " ľahol som si. Zakryl som si tvár vankúšom.
"Daj na mňa, " radil mi, " skús sa odviazať s nejakou babou. Nezaškodí ti to."
"Nechcem. Ani keby mala byť celý môj život len moja kamoška. Aj to mi za to stojí, " postavil som sa a zavrel sa v kúpelni. Tam som sa odličoval.
Nena:
"Ahoj. Ešte nespíš? " zavolala som Jaredovi hneď ako som prišla domov. Nikto u nás nebol doma. Ani brat, ani mamka s tatkom. využila som to.
"Jasne, že nie. Dúfam, že mi voláš aby sme sa dohodli kedy sa stretneme, láska."
Ten jeho melodický hlas... preboha.
"Áno aj."
"Takže skúsim hádať. Chceš počuť, že ťa nadovšetko mam rád, že som doteraz myslel na teba a, že nemôžem vydržať kým sa zasa stretneme, " zdôrazňoval niektoré slová a ja som sa jemne chvela.
"Waw... ešte si vynechal ako rád by si ma bozkával."
"Ou... to sa nedá ani vysloviť, " počula som ako sa smeje. Nie výsmešne. Tak zlato, láskavo.
"A ja by som zas nemala nič proti. Aj keby som mala mať. Máš 37 rokov... ja 17... lenže mne je to u riti. Chvejem sa v tvojom náručí, horím. A viem, že aj ty. Som zvrátená? " zavrela som oči a predstavovala si ho vedľa mňa.
"Ani si nevieš predstaviť ako po tomto túžim."
"Ale ver, že viem. Nestretneme sa zajtra v meste? O šiestej pri fontáne v parku."
"Platí. Už sa neviem dočkať."
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
rimanka
15. 9.sept. 2009 13:41
pokračovanie
Napíš svoj komentár