"Ahoj. Aj tebe."
Poslala som mu ešte pusu a zložila. Na to som našla Katieine číslo a čakala kým zdvihne.
"Ahoj. Čo je? Horí? "
"Okamžite príď ku mne! "
"Čo? Je pol jedenástej. Nemôžem."
"Moja! Ver že chceš prísť! Musím ti niečo ukázať! " zadržiavala som krik.
"ČO? Ja nemôžem."
"Nebuď ako malá... nenápadne sa zdekuj z bytu. A okrem toho veď už nie si decko. Tak makaj ku mne. Čakám ťa, " zložila som a vedela že príde. Započula som kľúče. Vzala som mamke veci a odniesla ich do kuchyne.
"Vybalím, " začala som vybaľovať nákup, " inak príde Katie."
"Tak neskoro? " kričala mama zo spálne.
"Áno. Vieš... mam lístky na Th! " vykríkla som. Mama hneď ku mne prišla.
"Niektorí ľudia už spia tak tichšie. A odkiaľ ich máš? "
"Jeden kamoš zohnal! Chápeš? Waw! A aj letenky. Zadarmo ich mam... ja si viem nájsť známych, " usmiala som sa.
"A to len tak? "
"Mame výročie kamarátstva. Vieš pre mňa a pre neho to veľa znamená. Hovorila som mu že je to príliš veľa ale... pravdupovediac som viac ako preveľmi rada.... ja nemôžem dýchať! " bola som mimo.
"Tak fajn. Ale vezmeš so sebou aj Katie."
"Ty si ta naj. mama na svete! " objala som ju a utekala otvoriť dvere lebo niekto zazvonil. Otvorila som rýchlo a pustila katie dnu.
"Zabijem ťa ak to je hovadina! " vyzula sa.
"Poď rýchlo do izby! " ťahala som ju a zapla dvd Zimmer 483 tour. Posadila som ju na stoličku a otočila ku mne.
"Tak? " vystrašene na mňa pozrela.
"Veď ti neidem hovoriť o pohrebe."
"A o čom? " nemala tušenie.
"Bola som s Billiem."
"Viem. A čo sa stalo? Si tehotná? Tak rýchlo? "
Vzala som obal dvd a trepla nim Katie po hlave.
"O nieeee! Prepáč Billik, " pohladkala som ho na obale.
"Skôr Gustav, " prekrížila si ruky Katie.
"A... chceš ho vidieť naživo? " položila som dvd a hľadela na ňu.
"Čo? Jasné že áno... je to môj celoživotný sen."
"Takže... pozri, " podala som jej dva lístky. Prv na nich hľadela a potom jej ako keby došlo.
"To sú tvoje? ! "
"Samozrejme, " mala som úsmev od ucha k uchu.
"Nie! Bože! Kto? kde? Kedy? Odkiaľ? "
"Billie mi ich dal... ako výročie nášho kamarátstva... chápeš? Aaaaaa! "
"Ale moja... je to v New Yersey."
"Aj dve letenky mi dal, " úsmev mi z tváre neschádzal.
"Ty si vážne robíš srandu."
"Nerobím! Chápeš čo to znamená? Bill a Gustav! Naživo! " úsmev sa zmenil na slzy.
"Ja viem, " tiež ich neudržala. Objali sme sa a plakali. Plakali a plakali.
"Nechceš tu prespať? " navrhla som.
"Počkaj, " uplakaným hlasom zavolala mame, " a je to vybavené... keď plačem tak mi to dovolila, " objala ma.
"Tokio hotel .... chápeš? Aaaaaaaaa! "
"Ja umriem, " zhlboka dýchala.
"Aj ja... ver mi..."
Celý večer sme plakali ako malé. Asi o piatej som Katie dala pyžamo a zaspali sme na rozťahovacom gauči kde sme si ustlali. Nespali sme ale dlho. Len niečo cez 3 hoďky.
"Ten koncert je o dve týždne... ja tak dlho nevydržím, " priznala som pri raňajkách.
"Počuj.. čo si oblečieme? " spýtala sa.
Položila som nôž a pozrela na ňu:
"Neviem. Ale ja ako vždy budem v čiernom."
"Nič iné som ani nečakala... a ja čo? "
"Pôjdeme ešte na nákup... bude to super uvidíš, " odhryzla som z hrianky.
"A Billie tam bude tiež? "
"Povedal že áno. Aspoň ho spoznáš. Je úžasný chalan. Mame sa stretnúť tam."
Keď sme dojedli, katie už musela. Rozlúčili sme sa a pomaly sa pripravovala na večer. Ani som sa nenazdala a bolo pol šiestej. Pomaly som vyrazila. A prišla som presne na čas. Jared tam už sedel na jednej lavičke. Potichu som sa k nemu zakradla a dala mu pusu na líce.
"Och, " usmial sa na mňa.
"Ahojky, " prisadla som si.
"Ahoj. Také krásne privítanie som nemal ani v snoch."
"A ja som nemala takého krásneho muža v snoch. Teda... dovtedy ako som ťa stretla."
Krásne sa usmial a venoval mi jemný, sladký bozk.
"Prečo si mi nedala skôr najavo že ťa priťahujem? "
"Lebo ty si zrelý muž, mohol si mať ženu, deti, svoj vlastný dospelácky život... a čo som ja? Trápna Teenagerka."
"Nie si trápna. Hovorila si o svojej knihe... chcem si ju prečítať. Prosím. A viem, že si úžasná spisovateľka. Áno... ty spisovateľkou už si. Ak sa mi bude páčiť tak ju dám do vydavateľstva."
"Čo? " pozerala som na neho ako magor.
"Dobre vieš, " pohladkal ma po líci.
"Ja ťa milujem, " pobozkala som ho. Na to sme sa iba bozkávali a dýchali asi pol hodinu.
O týždeň a pol:
"Ahoj, " otvoril mi Jared dvere svojho domu.
"Ahoj láska, " pozdravila som ho ešte bozkom a vošla dnu. Bundu som si zavesila na vešiak a automaticky vošla do obývačky. Za posledný týždeň som sem chodila každý deň.
"Dáš si niečo? "
"Môžem poprosiť vodu? " oprela som sa.
"Jasné, " išiel do kuchyne. Môj pohľad zastal na jeho notebooku na stole.
"Čítal si Čiernu lásku? Moju knihu? " spýtala som sa.
"Jasné. Som na desiatej kapitole. Môžeš mi čítať kým k tebe prídem."
"Jasné, " odkričala som a čítala tam kde mal myšku, " Netušila prečo ju zavolal. Srdce jej bilo ako o závod a nevedela čo ju čaká. Vošla do tmavej miestnosti.
"Adam? " spýtala sa.
"Tuna, " započula hlas svojej lásky. Otočila sa k tmavému rohu a odtiaľ k nej podišiel. Chytil ju za tvár. Jeho dotyk bol pre ňu ako kyslík. A pri tom ju to tak vyvádzalo z miery.
"Milujem ťa. Vieš to však? " pošepkala.
"Áno viem. Aj ja teba..", " povedal so mnou naraz Jared ktorý mi doniesol pohár s vodou. Stál za gaučom kde som sedela. Vzala som pohár a položila ho na stôl.
"Čítaj ďalej, " usmial sa. Nadýchla som sa. Vedela som čo bude ďalej pokračovať.
"Objala ho. Jej dotyky a skutočnosť, že sa mohli vidieť aj naposledy, ho prinútili vášnivo ju pobozkať. Sklonil sa k jej ramenu a prechádzal po ňom perami, potom prešiel aj na krk, " to isté robil Jared a len tak tak som vnímala čo čítam. Robil všetko podľa knihy, " srdce jej bilo ako o závod, ak to bolo ešte možné aj napriek toľkým pocitom ktoré cez ňu prechádzali, oddávala sa láske." Jared podišiel ku mne a postavil ma.
"Vzal ju na ruky, " čo hovoril, to robil. Nežne ma položil na posteľ v jeho spálni, " a ich pery sa zas spojili v jedno, " vášnivo ma pobozkal.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
karla28
15. 9.sept. 2009 16:11
ty teda vies kedy skoncit
Napíš svoj komentár