už predo mnou vlastnené knihy.
Túto mi láskavo priniesol brat,
lebo ešte stále som chorý.
Niekedy hútam,
keď mi už, len tak-tak
padá na stranu hlava,
či pri listovaní
minulí vlastníci jedli.
Občas
je to dokázateľné
Rorschach testami,
kávou to často zaliali.
Motív ich záložky?
Keď čítali,
vo vedľajšej izbe
už spali im deti?
Bizarne sa poteším,
keď v údolí
nájdem vlas,
spytujem sa -
bohvie koľkými prispejem,
keď to dočítam ja.
Ale túto...
som od seba odstrkoval
ako vreckára z Alzheimerom,
čo sa neustále vracia.
V leže, s vystretými rukami
cvičil som na spartakiádu
pre leňochodov?
Navigoval letcov ?
S tými ich blikajúcimi paličkami
odháňal posadnuté stvorenia
z béčkových filmov?
Jedno je isté -
Kriste,
tá kniha páchne hnusne.
Predstavujem si bývalého majiteľa takto:
strih, ako pred vstupom do koncentráku.
Prepadnuté lícne kosti, hrudník, poistka,
žlté nechty, póry, bielko, žiadne nozdry,
jantárové zuby.
Pracoval by ako
záloha jazdcom apokalypsy,
keby, nedovoľ Satan,
zaspali do práce.
Jazdil by na akejsi píčovine -
trojkolka, šupka z banánu,hrací automat,
volal by sa
Rakovina,
Jozef.
Čo on s ňou preboha robil?
Pretlačil si ju
na zlisovaný kartón
čistým nikotínom?
Otvoril som okno,
položil ju roztvorenú na parapetu.
Krásna noc.
S mesiacom si budeš rozumieť.
Nič sa neboj,
si už moja.
Zajtra budeš zdravá.
Z niektorých diel
máte tušák,
ako by chutili
(je jedno či písané, či vizuálne).
Pena dní - Boris Vian
- marcipánový bonbón,
vnútri je olovené ťažítko.
História inkvizície?
- čierne uhlie
na žalúdok.
A niektoré sú tak odporné,
práve tých sa nikdy nezbavíte.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár