za dedinou
neprítomne,
rozviazal si šnúrky
že sa na ne obesí,
Jožko mal vtedy sedem.
A prirodzene
na druháčika
žiaden dôvod,
rodičia našli ho ležať nad ránom
bezvedomého v machu
sama ruka samá noha
- fešáčisko, mladá šelma
doškriabaná, polepená miazgou
pripravená na život.
Len to si z toho pamätal.
Jozef spal nado mnou na intráku
vedľa rozrezaného vedierka na kečup
naplneného ohorkami.
Vstal som z rána, zaostril naň,
naplo ma, ako som dopovedal:
"Jožko, už to odtiaľto, prosím, vyjeb.
Nie je to zdravé pri tom spať, žrať,
rob jak ti vravím,
aj ja som ,
ako vidíš, bordelár a fajčiar
- hlúpo nedbám na zdravie,
ale toto je zbytočné."
Doplna potiahne,
natiahne sa po holiaci strojček
- z postele kadernícky salón,
spraví si číro,
usmeje sa,
ako mu odštiknuté pramene zastali
na koreni nosa
a ľúbivo mi odpovie:
Nasrať.
Stále som sa ho pokúšal vyťahovať von:
A teraz sa obleč a ideme!
Tváriť sa, že ovládame stolný futbal,
priblížim ti, ako fungujú dievčatá,
dopíjať posledné za pumpou,
fotiť sa na bilbordoch,
vyhýbať sa problémom,
lebo rád sa bíjaval.
Si to mohol dovoliť, teda,
urastenec,
že hoc kto,
proste naň nedotiahol,
a on mu zatiaľ napravoval čelusť
ako na hrnčiarksom kruhu
na dvakrát.
Tak prehoď na seba ešte budnu,
vonku je chladno.
Prebehneme cez vrátnicu
Chlapci kam idete?
-Škriekavý hlas,
zamykáme o minútu,
nikam,
predsa utekáme.
Raz sa mi priznal ako
znudene prechádzal článkami
typu:
Ako sa na kľučke zabiť,
že aj hútal, že otvorí okno,
odplaší holuby
a opustí ináč tie baráky,
ale stále musel čakať
kedy sa mne konečne zaráči
vypadnúť z miestnosti
a pôjdem sa opiť,
ale potom upustil,
vždy sa ku mne pripojil.
Za zvláštných okolností sme sa poznali,
o to som ho mal radšej,
myslím aj on mňa
- raz sme kráčali
v jednom tieni,
on na široko
o dosť mladší,
ja s rukami vo vreckách
a hútam v tichosti,
bizarne, ale v spokojnosti,
ako fascinujúco fungujú devy
a zničohonič zo mňa vyšlo:
Rád by som ťa spoznal bližšie.
Zastane,
Nakloní tvár ako zvedavý psík,
odkopne prázdny zapaľovač
nad dvojprúdovkou zavyl vietor
-teda,
to ti veľmi nezávidím.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
barky
29. 6.júna 2015 18:52
toto je super
Napíš svoj komentár