Zatvorte!
Na nás tu fúka!
Podladím
o stupeň hlbší hlas,
zvolím si profil:
neústupný vecný,
zatiaľ to máte bez nadávky.
"…a vy chcete
aby tu mamičky skapali?"
Naďalej pokračujem v blokovaní
automatických dverí.
Sleduje ma ulízaný Nemec
- na mňa
a na svoj kufor,
- na mňa
a na ten kufor.
Statný blonďák,
pleš i prehadzovačka naraz,
prasačie štrbiny
ostriace z kúta chlieva.
Ja husté nepodajné pramene
ako uhoľ,
hlboké belasé kukále
a uchechtám sa v duši.
(just, aj genetika je svinstvo)
Zas na mňa
a na kufor
- bodnem ho pohľadom:
Sieg Heil, ty kokot.
Len raz ,
len raz za polrok
sa viem skutočne nasrať.
(veď ma len naserte)
A o ten senzor k tým dverám,
sa budem opierať navždy.
Požehnané, nech sú
jednoduché,
ale zdravé rozumy
našich otcov!
Stále milujem vlaky.
Aj keď sa ráta
s tretinovou
stratou.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár