259 stránková,
konečne,
na vrátnici v obálke.
Už som nemusel, malomestský,
náhodne číhať
na charizmatické kunsthistoričky
žijúce s figurálnymi maliarmi
ako v zákopovej vojne.
Nakúkať na
poloprázdne vernisáže,
priznám sa, nechodievam -
najmä vďaka počtu pekných ľudí
na meter štvorcový
a alkohol je aj inde.
Vhupsne
do podniku krikľavý turista
a pýta sa barmanky Lenky,
či v tomto bare niekedy sedel Hemingway,
keď sa tak už podnik volá.
Majestátna koruna dredov ako
organický kaštieľ,
naťahujúci sa
ako nezmar gaštanový
na povrchu nehostinnej planéty.
Je zvodne atleticky formovaná.
Nosí vyťahané svetre
a ako sa hovorí na západe,
aj keď sa mi to prieči,
priliehavé gate.
Keď už má,
nevystužená podprsenka s čipkou
na mňa spod hlbokých zárezov
bokov
žmurká.
Sem-tam jej bradavka hádže
drobný tieň na vyšívané vzory,
čo ma vždy poteší.
Vtedy mi,
hoc aj nechcene, napadne,
komu dovolí, aby ju miloval
a ako, to dozaista pekelne,
dokazuje aj telesne.
Nevonia ako korzo,
keď ma míňa,
to sa mi u nej tak naturálne páči.
A barmanka odpovedá:
Či tu sedával?
Neviem.
A mňa
až trhá spod knihy,
že im našepkám:
Ale Lukáš
tu dnes je!
Vtipne,
mám chuť vypiť veľa vína,
ale prv
musím dočítať biografiu,
Grafika spisovateľa na zajtra
je ríbezľové víno
čerstvejšie a rozčarovanejšie
než na dnes môj osobný život.
Pohár stojí približne
15 cigaret z krabičky,
čo je dosť, ale dám si.
Žartujem, že na dnes budem bohémom
ale ani tým nikdy nebudem -
aj na to som príliš lenivý.
Zmráka sa,
čím bližšie a bližšie k záverečnej
strane i záverečnej.
Aj keď sedím v prievane,
nadnes sa koná
večerne čítanie.
A mne je viac,
než len
príjemne.
Aj keď umelec
Jozef Váchal
skončil viac
než nevhodne.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár