Zrážky

Dnes mi blesky dopisujú verše
päste na oblohe tlčú
po alobale
a z vesmírnej stanici ISS
počuť duté
zlomyseľné chechtanie:
"Mať tak ja vaše problémy,
pozemštania,
odvrátenej pologule."

Opakuje v smyčke
z pásky astronaut
vo voľnom čase šepkár
čo zalieva vifonku
na lyžičke spája
cestovinové písmená
a mne dementie pamäť
na cestách,
a o almužne.

Ale prietrž mračien
myslí na to isté na čo ja.
Ten neprelomný dážď
chrliče po výplachu žalúdka
nahý
-lakte opreté o okenicu,
ako opička,
čo si zapcháva ústa
trojica
výjav-

-na 560 ročnom oltári
na ktorom visí aj lotor,
ktorý skočil do reči
niečo v zmysle:
"Na rozprávky ti neverím!
stolár študent učňovky."

Mala si byť,
o náklonnosť jedného pohlavia,
k druhému pohlaviu
namiesto toho,
píšem na bruchu
zo zlepenými viačkami
zaliaty do vankúša
okrem šedých buniek vše
je mŕtva hmota
a výboje mi letia dúhovkou
lebo mi báseň
dopisuje
hromobitie.

Už spím
a z humanoida
lejú sa
z aorty
posledné
pigmenty.

Tak to cítim bežne,
keď mi
zrážky
doplňujú
vety.

 Báseň

9 0 1 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu