Zuzanka sa mi zverila

Dvíhala ma z prachu, pavučiny špakov,
keď nevydalo zrobiť kotúľ
cez mreže mini múrika

zo Zuzkou sme sa držali za ruky
(ale pppšššštttt)
aj keď sme vedeli
že niečo nám tam uniká.

“Pozri koľko tam čaká chlapov.”
Ale ty si so mnou za jedným stolom
ale nie si moja priorita.

Často nasilu zamlčujem nahú vetu
-mám ťa veľmi rád.
myslím takto pravidelne
keď ju hladím len skratkovito chrbtom ruky.
zo Zuzkou som sa nikdy nebál
ona bola odvážna tam
kde sa len tak nevyberá
Invertované polia, lúky
kde tkané sú len tie listy
čo zarežú do žily
čepeľ kosy nie je platná
a kosec sa tam po stŕmisku ani nedostane.

Prší prší len sa v nás leje,
ostych
keď ja sa na ňu idem čo i len pozrieť
a ona sa snaží zvyknúť že aká je krásna
ako ten kvet čo som vymenil za prepitné
ako noci ktoré nezabudnem
zapauzované rezy v časopriestore
prepáč mi prosím
je mi ľúto
že pri nej som ten najdivnejší človek
že nie všetky tajomstvá sú len moje
Zuzka niektoré nechaj aj mne.

A nemôžem si odpustiť
aj keď sa za to nebude so mnou rozprávať
má tie najbožskejšie nohy
čo boli kedy videné.

Zuzanka mi verila.

 Báseň

10 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu