Premýšľal som nad Valentínou, nad vysokou kráskou, ku ktorej som opatrne podišiel, keď imitovala basové sólo na kartónovom obryse gitary. Opýtal som jej usmievavo na kontakt a ona očervenela , roztriasli sa jej kolená i štíhle lýtka ako strunám ktoré imitovala a ja som myslel že dostala astmaticky záchvat alebo vypila fľaštičku od Alenky. Náhle sa zahrbila, zmenšovala. Mala dlhé klavírne prsty, kostnaté ramená, a krk uzučký ako aj rifle.Mala bystrý pohľad a skromnú mimiku. Tak podišla jej kamarátka, ktorej by som tipol 14násť, niečo jej pošepkala, potom sa vystrela, úzke oči, si ma premerali a stale zadržiaval úsmev. Tak mi napísala kontakt na maličký papierik, roztraseným písmom. Ja som poďakoval, papierik som si skrčil do vrecka a šiel som si von zapáliť. Neskôr toho dňa si ma našla jej drobná kamarátka, ktorá určite vyrastie do krásy, mlela ako divá tým spôsobom ktorým komunikuju len 15tky, vlastne sa bavia akoby si so zrkadlom, nepočvaju vás,nepamätaj si, len si odmelú a stratia sa. Neprekážalo mi to, je to roztomilé a veľmi svieže, ak človek je núteny často počúvať intelektuálne pičoviny.A aj keď vám po rozhovore neostane nič, len ich vlas stočený na vašom pulóvri a vôna telového mlieka niečím vas osviežia.Pred tým, než tak urobila, mi nadšenie vysvetlila chovanie Valentíny. Stiahla úsmev, prameň vlasov si dala za uši a energicky v tureckom sede začala , pričom jej s krikľavého trička vykukovali rastúce prsia. Hrala s mojím balíkom cigariet.Jemne doň ukazovákom udierala a dufala že aspon jedna cigareta vyskočí s odtrhaného otvoru. Pomyslel som si akosi intuitívne, že je zo zámožnejšej rodiny ako ja. "vieš, ona takto reagovala pretože ešte nikdy nikto ..akože chalan, si od nej nepopýtal kontakt."Prekvapene som sa na ňu zadíval, jemne zarazil: "To nie je možné, veď je očarujúca!" "je, pokračovala a tu je ten problém, ona je...ona je proste mladšia ako ty." V duchu som sa zasmial veď , 19 tnásť mať musí." Ona sklonila tvár, položila balíček na koberec, akoby počula moje myšlienky a s dospeláckym hlasom povedala vetu ktorá ma veľmi zaskočila, možno už len kvoli jej hranej razantnosti. "Vava má 15." To mi stačilo, v hlave som už mal plán ako sa opijem ako jedno hovädo sprosté.
Ale aj to bol problém, celý večer, keď som do seba jebal vodky ,až som sa prepil do tej 1dnej do triezvosti, čo sa mi za moju karíéru stalo asi len 2 krát. Odprevadil som na rešeto spité dievčatá až pred brány ich bytoviek, doslova až na ruky ich otcov ktorý si ma podozrivo premeriavali, ale verili že som sa snažil len pomôcť. Celý ten čas ,som si ľavačkou držal ten papierik vo vrecku v dlaňi, v nočáku, aj keď som preskakoval s dlaždice na dlaždicu ,akoby som ho nechel stratiť. Nechel stratiť moju túžbu poznať ju. Čisto ju spoznať a nič neplánovať, to vravím skutočne bez akejkoľvek sexuálnej túžby. Jebol som sa na posteľ, krútilo so mnou ako na Titaniku, opatrne som si papierik položil na stoličku oproti.Chvíľočku som si ju ešte predstavoval ako hrá, riešil dilemu ktorú som mal, jeb na to, bože.. veď dievčat je mnoho, vyberať sa dá ako z bonbonieri, s tým som problém nikdy nemal a možno som tak v podvedomi dúfal, že ráno ten papierik zmizne, aby sa dilema stratila,aj napriek tomu že by mi bolo ľúto. Klamal som , pretože moju primarnu túžbu som poznal, aby ráno Valentína vstala, prečesala si vlasy na ktorých mala pozostatok po modrom šampóne a náhle si uvedomila ako ten čas letí, že dnes má už 20dsať. A ja by som mal stále 23, naveky. Ach bože, ako sa rýchlo očaríš ty pedofil vyjebaný. Zaškeril som sa a s tým úškrnom aj polonahý zaspal.
Ráno papierik čakal a ja som sa rozhodol. Možno aj mylne , mne to bolo upiči.

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
otvoreneokno  3. 4. 2014 23:42
ako príbeh si začal rozprávať bravúrne, gramatika ušla a pointa sa stratila alebo som ju len jednoducho nepochopila... škoda.
Napíš svoj komentár