Uvedomujem si, že šťastie nezávisí od jedného človeka. Nikdy to tak nebolo a nikdy to tak ani nebude. Jedna osoba nikdy nebude schopná naplniť všetky oblasti môjho života. A ani nechcem, aby to tak bolo. Chcem mať bohatý život. S mnohými ľuďmi, s mnohými zážitkami, s mnohými rozličnými pohľadmi.

A predsa odkedy som spoznala jeho, všetko do seba zapadlo. Cítila som, že môj život nie je viac prázdny. Nie, netvoril to všetko len on. Zmenil ma, zmenil môj pohľad na svet a trochu aj môj prístup, otvoril ma. Našla som veľmi veľa vecí, ktoré ma napĺňali. Ale jedno mali všetky tie veci spoločné - jeho.

Teraz sa pokúšam presvedčiť samu seba, že to všetko bude fungovať aj bez neho. Že moje šťastie nestojí na jeho úsmeve a ani na tom, ako mu večer porozprávam o svojom dni. Že môj zmenený pohľad na svet zostane a ja budem naďalej hlboko vnímavý človek otvorený všetkým novým možnostiam.

Dúfam, že nie som človek, ktorému zmizne zmysel života bez jedného človeka. Nikdy som taká nebola. Ale predtým som bola aj viac tvrdá. Viac orientovaná sama na seba, lebo som bola presvedčená, že len to ma dostane do cieľa. Možno áno. Ale nie je to len o tom.

Nie je to len o cieli. Je to o ceste. Je to o všetkých zážitkoch, pádoch, úspechoch a blúdeniach, smiechu aj slzách. Áno, vedela som to už dávno. Len som to nikdy nepraktizovala. Bolo jednoduchšie to neriešiť.

Teraz dúfam, že zostanem aj naďalej človekom, ktorého som v sebe našla pri ňom.

Myslím, že som silnejšia osobnosť, ako sa stratiť sama v sebe bez jedného človeka.

Ale momentálne sa na to necítim.

Budeš mi chýbať !

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár