Po mojom poslednom depresívnom záchvate som sa rozhodla napísať tento guide k tomu, ako vysrať s depresiou. Je určený pre tých, čo sa nechcú/nemôžu dať liečiť. Ešte predtým, než sa dostanem k jadru veci vás chcem upozorniť, že to čo fungovalo na mňa pravdepodobne nebude fungovať na 90% populácie. Taktiež vás chcem upozorniť, že to určite nebude fungovať ak máta depresiu z nejakého konkrétneho dôvodu- úmrtie, zlý prospech, rozchod etc. A ešte vás upozorňujem, že máte dôkladne zvážiť všetko, čo sa ďalej v tomto guide bude vyskytovať. Nedáva to totiž logiku. A v prípade, že sa budete cítiť mojimi radami pohoršení, preskočte na koniec článku, vysvetlím tam, prečo som robila veci tak, ako som ich robila. Taktiež NIE SOM lekár, neviem či depresia funguje tak ako si myslím že funguje, všetko čo tu píšem je len niečo čo fungovalo na mne a mne samotnej, možno to s týmito bodmi ani nemalo nič spoločné a prestalo to len tak, neviem. A veľmi rada by som sa vyhla komentárom typu „Ty nemáš pravú depresiu, len sa príliš ľutuješ a všetko prežívaš.“ alebo „ Ja som nevedel/a robiť ani toto a toto, som na tom oveľa horšie ako ty a nikomu sa nesťažujem blablabla...“ každý prežíva depresiu inak, niektorí sú vo veci depresie silní, iní slabí. To ale nie je dôvod ponižovať.

Môj priebeh depresie
Moja depresia začala asi pred rokom a pol, len tak, z ničoho nič. Začala som o sebe pochybovať, znenávidela som odraz v zrkadle, môj charakter sa mi zdal odporný, nič som nedokázala spraviť, nedokázala som sa dívať ľuďom do očí. Našťastie, periódy takej silnej depresie netrvali dlho- od pár hodín po dva mesiace (neskôr vysvetlím)- a striedali sa s neskutočnými pocitmi šťastia, bola som ako žijúci americký sen, mala som plno energie, vyžarovala zo mňa dobrá nálada, po nociach som nespala a robila som si veľké plány do budúcnosti. Prechod medzi tými dvoma bol otázkou pár sekúnd- v jednej chvíli som sa rozprávala s kamarátkou ako ešte nikdy predtým a o pár sekúnd neskôr som sa iba schúlila do klbka a snažila som sa čo najrýchlejšie dostať domov, preč od všetkých ľudí. Rok som to pred všetkými tajila a asi úspešne, pretože keď som sa zdôverila blízkemu priateľovi, povedal mi, že si vymýšľam a len na seba chcem upútať pozornosť. Hádajte čo? Nastala depresia, horšia ako kedy predtým. No v jeden večer, keď som už nevládala ani dýchať, som sa nad sebou zamyslela. Záchvaty depresie z času na čas prestávali. Prečo sa to stávalo? Čo to zapríčinilo? A tak som si v hlave vytvorila tento pomyselný zoznam vecí, ktoré musím vykonávať, kým to bude potrebné:

1. Udržovať nudnú (no myslenia provokatívnu) rutinu. Znie to ako úplná blbosť, a ona vlastne aj je. Rutina bola jedna z vecí, ktoré ma iba hodili do väčšej depresie, no potom som si uvedomila, že v rutine sa čas stráca. Počas náročných školských dní som depresiu nemala, pretože som ráno vstala, bola v škole (stále sa sústrediť, nemyslieť na to, ako sa neviem sústrediť), prišla na internát, jedla, pozerala videá, spala. Rutina. A zrazu ubehli 3 mesiace, kde som mávala depresívne záchvaty zhruba len raz - dvakrát za týždeň. To je pokrok. Musíte si nájsť rutinu, ktorá vám zaberie celý deň, bez ohľadu na vašu náladu. Moja najdlhšia depresia trvala dva mesiace- letné prázdniny. Nemusela som ráno vstávať, nemusela som sa učiť a tak som spala. A potom to prišlo a už som bola príliš psychicky slabá, aby som si našla svoju rutinu. Nedovoľte, aby sa to stalo, ak máte dlhšie obdobie nerobenia, zapíšte sa na kurzy, starajte sa o chorú mamu, riešte problémy iných ľudí, robte hocičo, aby ste nezostali sami.

2. Nútiť sa. Toto je ten najťažší bod z celého zoznamu. Ja viem, že ráno nie ste schopní vstať z postele, ja viem, že na prejdenie na záchod sa musíte prehovárať tri hodiny, a presne preto to musí prestať. Musíte vstať a splňovať bod jedna, nezáleží na tom, ako vám je zle. Aj keby ste mali zvracať zakaždým, keď sa postavíte, mať záchvaty zlosti, úzkosti, musíte sa prekonať a vstať. Na tento krok som sa odhodlávala asi mesiac. No keď už raz začnete, nesmiete prestať. Najskôr vám bude iba horšie, pretože budete myslieť na to, ako to nedokážete a akí ste neschopní. Bola som tam. Nesmiete to vzdať. Cítite sa ako zlý človek? Tak sa potrestajte za to tak, že sa prinútite vstať a chodiť! Ak nespravíte tento krok, všetko ostatné je zbytočné

3. Chodiť do spoločnosti. Nemyslím tým nudné rodinné stretnutia, alebo návšteva priateľov, s ktorými si zase až tak nerozumiete. Musíte byť medzi ľuďmi, ktorí sú „vaša krvná skupina“, nenechajú vás zastať a premýšľať, lebo to je to, čo vás zvnútra zabíja. Musíte sa rozprávať o primitívnych veciach, o ničom hlbokom, ak sa nechcete rozprávať, aspoň počúvajte diskusie iných. Pamätajte si- čím dlhšie strávený čas nepremýšľaním, tým bližšie ste k vyliečeniu. V prípade, že takýchto ľudí v okolí nemáte, môžete tento bod nahradiť bodom jedna. Nehľadajte si internetových priateľov, pretože keď sa rozprávate s niekým cez internet, stále ste fyzicky sami, takže vás nič nenúti tváriť sa normálne, čo ma vedie k ďalšiemu bodu.

4. Predstierať. Najhoršia možná rada v histórii. Ale fungovala. Keď som sa cítila pod psa, proste som sa NÚTILA vyzerať a správať sa normálne. Pretože keď sa budete tváriť normálne, po čase sa tak začnete tváriť aj vo vnútri- začnete sa tak naozaj cítiť. V škole som sa nútila správať sa ako ostatní, až som napokon zistila, že nerozmýšľam nad sebou, ale začínam sa zaujímať aj o iné veci.

5. Nájdite si štýl hudby, ktorý vám pretrtká mozog. Niečo rýchle, hlasné, nie jednotvárne. Pri mne to bola skupina Bring me the horizon (hanbím sa). Našla som si ich najhlučnejšie a najnezrozumiteľnejšie piesne, ktoré mi ani nedovolili zahĺbiť sa do svojich myšlienok. Žiadne Florence and the machine, aj keď je to krásne, je to pomalé. Musí to byť hudba, s ktorou sa nestotožňujete, je vám cudzia, a úplne najlepšie je, keď sa v nej ani nespieva, alebo nerozumiete slovám. Proste to musí byť hudba, ktorá vám zaberie veľa času.

6. (Ne)robte to, čo vás baví. Nerobte som tam napísala preto, lebo v tejto fáze som stratila záujem o všetko naokolo, keď som vykonávala činnosti, ktoré ma predtým bavili, teraz mi úplne nešli. Všetko som posrala a nič som nevedela spraviť. Ak vy ale máte činnosť, ktorá vás baví a dokonca aj v tejto fáze vám ide, vykonávajte ju.

V podstate každý jeden tento bod je na to, aby vám rýchlo prešiel čas. Depresia je len nerovnováha hormónov, ak ich nechcete doplňovať liekmi, musíte len prečkať, kým to prejde. Keď začnete vykonávať tieto body, najskôr sa budete cítiť ešte horšie, ale to sa časom zlepší, hneď, ako si zvyknete na rutinu. Áno, nesmiete premýšľať, pretože keď sa zastavíte a zamyslíte, budete myslieť len na seba a vtedy sa vám depresia znova vráti. Tento postup vykonávam už pol roka a záchvaty depresie sú čím ďalej, tým zriedkavejšie. V tomto článku som sa skoro nevenovala mánii (extra dobrá nálada), pretože som ju nemala často, prevažovala u mňa depresia. Ešte raz vás upozorňujem, že to pre vás fungovať nemusí (a ani zo začiatku nebude, takže vám nemôžem odporučiť skúšať tieto triky). Každopádne verím, že budete čím skôr schopní dostať sa z toho a pamätajte: zmysel života je prežiť. Nie mať pokkt detí, nie je to byť úspešní v zamestnaní, láske, nehľadajte zmysel života. Proste žite.

 Návod
Komentuj
 fotka
spisovatel  14. 1. 2014 23:52
Bod 4 nefunguje...s ostatným súhlasím
 fotka
sisi092  15. 1. 2014 01:32
suhlasim vo vela bodoch som sa našla.. to priedstieranie nefunguje aj ja si hovorím....ostatok rieším tiež nejak tak.. ale uplne že to že ani na wcko, ani sa učesať..ani nič proste zdochnuť len .. Vtedy... si medzi ľudmi a cítiš sa ešte horšie.. len take sprostosi, kecy, hluposti, srandičky dokážu odputať... ked začnem hovoriť toto čo ty ..tak sa už nemám s kým baviť.. lebo takých ľudí zrazu nikto nemá rád...
 fotka
spisovatel  15. 1. 2014 02:26
@sisi092 dobre píšeš čo píšeš. Kto nezažil nepochopí...
 fotka
waldorfova  7. 3. 2014 17:04
@neschopna pred tým ako si sama diagnostikuješ depresiu skús sa zamyslieť nad tým či niesi obklopená sviniarmi ..
Napíš svoj komentár