A teraz sa pokojne stavím, že polovica z vás si na prvom mieste spomenula na mobil. To čo je sakra so svetom?
Mali sme minulý týždeň seminár a nejako sa to zvrtlo k otázke: Čo by ste si vzali na opustený ostrov? Hneď zopár ľudí vyhŕklo: mobil.
MOBIL!!!
Zasmiala som sa len ja a vyučujúci. Z 20 ľudí. Že MOBIL! Ako by ste platili účty? Chytali signál? Nabíjali baterku? Ak by ste aj mali nabíjačku, na čo by frčala? Či si chytím škrečka do kolečka a pripojím dynamo...
Ja som sa prihlásila a povedala: Terénne boty, zápalky a nôž. Smiali sa všetci. Spýtali sa ma načo boty?
Použitie kvalitných terénnych topánok v TERÉNE:
- ochrana chodidiel pri skúmaní ostrova (oceníte kým vám stvrdnú chodidlá)
- ochrana pred chladom (aj v trópoch je v noci občas zima, nohy sú potrebné a hlavne citlivé na chlad)
- ochrana pred uhryznutím čímkoľvek do výšky cca. 20 centimetrov
Akože podľa mňa, celkom rozumná investícia. Spýtali sa ma načo zápalky? Pozerám ako jeleň. Namiesto špáratka asi nie, na oheň predsa. Veľký rehot. Na teplom ostrove?
Použitie ohňa aj na teplom ostrove:
- kým som ešte naivná a verím na záchranu, tak ako signálny oheň
- opakujem, ostrov hoci aj v trópoch chladne v noci rýchlo, keďže deka by asi bola fakt blbosť, oheň je asi vhodnejší
- ochrana pred predátormi (užitočné najmä v noci, keď sa chcete vyspať)
- úprava jedla (akože sushi je fajn, ale teplé jedlo, je teplé jedlo)
- skúsim zase tak naivne, svetlo?
Kým sa naučím udržiavať a vytvárať oheň z dostupných zdrojov, mám 500 zápaliek. Ak nepríde monzún, prežijem.
Spýtali sa ma načo nôž? Na samovraždu?
Použitie rozumne veľkej dýky v divočine:
- tu samovraždu uznávam, však nie každý ma odvahu prežiť, resp. sa o to pokúsiť
- obrana pred predátormi, chabá v mojom kľamtavom prípade, ale aspoň mám zvýšenú šancu
- na jedlo, na ulovenie jedla, na spracovanie jedla, na porcovanie jedla
(skúste si predstaviť, že chytíte králika, také to malé, zlaté, chlpaté ... ako to zabijete? oderiete z tej rozkošnej srstičky, ktorá je nejedlá?)
- na sekanie menej zložitej flóry - palmové listy, prúty na oštepy, štiepanie triesok na oheň, predieranie sa lesom pri prieskume ostrova,....
Podľa mňa celkom rozumné. Vyučujúci si z mojej odpovede robil srandu ešte ďalšiu pol hodinu.
Potom sa téma nejako rozviedla, že čo by sme si asi zobrali pred desiatimi rokmi, keď sme ešte nepoznali mobil, resp. ani sme nesnívali, že ho raz budeme bežne vlastniť.
Bolo ticho. Ja som povedala: terénne boty, zápalky a dýku. Ozval sa rehot. To čo je akože? Som za cvoka, keď ma rodičia od malička viedli k racionalite v otázke prežitia.
Vyučujúci sa uvedomil a zmenil tému. Spýtal sa, kto si myslí, že by prežil v divočine. Po mojich asi tridsiatich upresňujúcich otázkach sú podmienky divočiny nasledovné:
- ostrov v teplej, resp. až tropickej oblasti
- žiaden človek na ostrove
- primeraná fauna a flóra (aj zajačiky, ale aj menší predátori)
- pitná voda aspoň po obdobie dažďov
- rastlinná potrava
- celkom evidentne aj ryby
- rozloha ostrova viac ako 2x2km, menej ako 4x4km
Po menšom prieskume vyšlo najavo, že by som prežila dlhšie ako týždeň asi iba ja. Ak aj ľudia majú schopnosti na prežitie, tak by sa vraj zcvokli osamote.
Toto je aký svet? Schopnosti prežitia bez spoločnosti má len menej ako 5% populácie? Dnešný DOSPELÝ ľudia nevedia, čo im zabezpečí prežitie? To je fakt také zúfalé s vymývaním mozgov technikou? Dokážu sa ľudia zaobísť bez spoločnosti (v zmysle inštitúcie) a jej vymožeností? Nikomu to neprajem, ale predstavte si, že by ste mali prežiť len s tým, čo má priemerný afričan alebo mongolský pastier alebo čínsky roľník alebo...?
Prežili by ste?
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
1
trubyroch
15. 3.marca 2009 19:53
pekne sa to píše,pekne sa to číta...
Napíš svoj komentár