že vraj Ľudia sú svine a preto si žime!

Len čo som došla domou som sa zvalila na moju posteľ. ,,Konečne,´´ povzdychla som si ,,toto bol dlhý deň´´. Dnes som mala naozaj naponáhlo do školy tak som sa vybrala na vlak bez raňajok... Trpela som až do obeda na tých nudných hodinách s prázdnym žalúdkom a keď konečne zazvonilo na prestávku prišiel za mnou Martin. Akože nič proti nemu, až tak ale vie byť fakt otravný, jednoducho nepochopí že nemá šancu. Striehol na mňa už pred dverami učebne matiky, tak som nemala ani šancu na únik. Bľabotal tam asi päť minút, veci ako ,,Ahoj, ako sa máš?´´ alebo ,,Predstav si čo som robil tento víkend...´´ Pomaly som s ním kráčala na obed. A potom po pol hodine, keď sme už sedeli pri obede, sa konečne dostal
k veci. Práve som si vychutnávala svoju obľúbenú pomarančovú minerálku, keď spustil. ,,A vieš len som tak rozmýšľal či by si nechcela, no veď vieš, či by si nechcela, či by si išla so mnou do kina tento víkend?´´ odkašlal si a uprene sa zahľadel do zeme, ale pokračoval predtým ako som stihla namietať. ,,Vieš práve dávajú môj obľúbený film, vieš ten o tých rozhádaných manželoch,´´ tak tu som už vedela že ma klame, ktorý muž má rád romantické filmy? Ale on znova a zas pokračoval, ,,tak som si myslel že by sme mohli ísť spolu...´´ čakala som. Asi tridsať sekúnd kým som si bola istá že dohovoril potom som sa pokúšala usmiať ,, To ako rande?´´ pokúšala som sa byť nevinne naivná. ,,Áno ako rande, ak chceš.´´ Tu na novej škole ešte o mojom postoji o láske nevedia tak som sa len usmiala, a jemne som mu povedala ,,Vieš ja nerandím!´´ ale povedala som to až príliš rozhnevane. On na to hneď zažal vymýšľať plány, o tom že môžeme ísť aj ako priatelia. Hej už len to by mi stačilo, on sa ma asi pokúša zabiť, už mi po druhýkrát zabehla moja obľúbená minerálka. Ospravedlnila som sa mu že sa ponáhľam na angličtinu, čo bola v celku aj pravda. Bože ako keby toto nestačilo na hodine sme písali esej. To by mi až tak nevadilo, keby to nebola esej o láske...
Celý deň prebehol v takejto znudenej, hnusnej nálade. Už aj chuť do jedla ma prešla.
V tom mi zaškvŕkalo v bruchu. ,,Čas na večeru.´´ Povedala som si a vybrala som sa do kuchyne. Poriadne som sa najedla a potom som si začala robiť úlohy, s ktorými som však skončila až príliš skoro, tak som nemala čo robiť. Tu som nemala kamarátov, žili tu samé namyslené baby a chalani podobný Martinovi. Tak som si zapla notebook, rozhodla som sa pokecať si so starými priateľmi... Keď som Adele, Karin a Rachel povedala o mojom dnešnom dni pochytil ich taký rehot že mi poriadnych desať minút neodpísali Ale nečudujem sa im, oni ma už poznajú a chápu. Aspoň im som spestrila deň. Keď sme si dopísali bolo už naozaj neskoro tak som sa vybrala spať. Ráno ma hádam čaká už lepší deň, no aspoň dúfam. Bývala som vo vlastnom byte, aj keď so spolubývajúcou, ona však rada trávila čas v knižnici tak doma nebola iba keď mali v knižnici zatvorené. Bola takým poriadnym biflošom ako sa patrí, presný opak mňa, výbušná, lenivá stále s kamošmi. Ale Tu som nemala čo robiť tak som sa učila. Nemala som s kým vyvádzať a moja rebelská povaha jednoducho zanikla...



D toto som dnes našla v počítači... napísala som to asi ako desať, jedenásť ročná. a prišlo mi to vtipné. ale stále nerandím

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu