pamata sa, ako volakde obedovali, mali si toho tolko co povedat, vonku bolo letne, ved vies, rozpalene ulice, minisukne, zmrzlina a unavene usmevy. len tak narychlo si vybral, podla obrazku, lebo to vyzera tak pekne.

mozes ju drzat za ruku, ulietavat na sirokom usmeve a neverit, ze je tu... v skutocnosti je tvoja realna iluzia a po zajtrajsej opici sa jej budu snivat desive psycho sny.

mozno uz dospeli, uz ti nepovie na kolaciku take veci mi pridu detinske a potom bude to tvoje tieto neprijemnosti sa stavaju praveze dospelym este predlho rozoberat so s. na kave a cigarete, ktoru nepiju a nefajcia...



.
podla mams vraj nevieme, kedy mame dost, neviem sice v com je ona v tom, ale nema pravdu? preco nedokazeme odhadnut ten okamzik, ked je to najlepsie? miesto toho robime preslapy, chyby, kysle usmevy a rozpacite chvile, nemotorne rozhovory, bleskurychle uniky.. nevieme sa poucit na chybach inych, hoci by to stalo menej sil a tequil. v skutocnosti je to dookola ten isty scenar, pozname ho, no nam sa to nestane, lebo my to zmenime?



raz o nas natocim film, a mozes si zahrat svoju rolu...



maju to tazke, tie orechy

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
dudri  31. 7. 2009 22:57
len nie luskáčik...! oooou
2 
fotka
joelina  31. 7. 2009 23:44
komentár.
3 
fotka
joelina  1. 8. 2009 11:48
asi nepoučíme. nezmení sa nič.
4 
fotka
nicmanenapada  2. 9. 2009 09:32
Veď načo sa poučiť z chýb druhých, keď si to môžeme vyskúšať sami a aj potom sa z toho nepoučiť, iba sa ľutovať? Ľudia sa nepoučujú...
Napíš svoj komentár