A možno predsa len nesom adoptovaná! (a ako lahôdka super šprím na záver)

a raz sa naučím písať aj škandalózne nadpisy! po tom som vždy túžila. asi to pridám do zoznamu mojich predsavzatí, ktoré sú momentálne v štádiu rozkladu (no čo si budem klamať, nie som na tom o nič lepšie ako vtedy)

toľko na úvod. tento blog som dnes pôvodne ani neplánovala, ale osoba o ktorej to bude si jednoducho zaslúži mať to napísané čierne na žltom (a vlastne... musím sa učiť, no vôbec sa mi nechce takže všetko okrem maturitných tém z franiny je vítané). skrátka bude to krátke neska!

a aby náhodné zblúdilé duše pochopili že čo a jak, musím začať od počiatku..

dnes som sa, vážení a milí, objavila na telesnej! (gratulácia v komentoch). čo je udalosť sama o sebe významná, jakožto som cvičila prvýkrát v tomto polroku (!!!). poviem na rovinu, dohnal ma tam strach z komisionálnych z telesnej - totiž bububu klasifikačná sa blííííži. aby ste si nemysleli, nie vždy som sa ulievala (no komu by sa chcelo trapošiť v pondelok poobede dve hodiny?!). asi štyri mesiace nám telocvičňu prerábali. a vlastne ešte stále je tam ten 60-ročný sexoš robotník ktorý chlasce od rána a my sa zatím hádame s rudym, že si proste nesadneme na tú ogrcanú špinavú dlážku. no ale ne o tom som chcela.

úspešne som prežila telesnú, bez zranení, bez nervov mimochodom (som presvedčila rudyho aby sme "cvičili"=hojdali na tých visiacích kruhoch - najprv ale zotrel storočný prach, ale aj tak jaký úspech v prvý deň) a šla som si po šošovky, ktoré ešte neprišli, takže som sa trepala cez pol mesta jak debil a ani som nikomu nevytrela žalúdok. takí sú tam milí, joj.

a pomaly sa dostávam k pointe.

v buse (okej vidím že každý môj blog je doživotne spätý s emhádé) som sa stretla s mojím malým krpatým bráškom. a ako správna sestra som ho sprdla za to, čo som sa na telesnej dozvedela (vuáá to bola taká plodná hodina).

jáj som zabudla - dozvedela som sa, že môj brat, nadšený športovec, čo miluje šport viac ako mňa, že ON bol z behu na sto metrov najhoší z jeho spolužiakov. akože, trapas (a jeho sestra bola tretia - gratulácia č.2 v komentoch).

...
- si trápny alebo čo? ty si čo robil na tej antuke?
- ti žaloval?? tss debiiil..
- som videla papierik, klídek sopeľ (jemu vážne nevadí ked ho tak volám). no čo si robil?
- taaa viéééš.. to som na protest tak pomaly behal...
-
- ...vieš lebo sme si všetci mysleli že pojdeme do veľkej telocvične hrať florbal, ale ten debil sprostý nás vyhnal von behať!
-
- joj hahaha ty krava
-
...

nechcela (a ani nevládala) som mu nič hovoriť, ale som na neho pyšná. asi sme fakt z jednej krvi. ešte chvíľu a bude ako ja. ochchchchch, vychovám ho na môj obraz!

a sľubovaný šprím na záver: (mimochodom od krpatého)

sedí žirafa na strome a štrikuje. letí okolo prasa a pýta sa, koľko je hodín. žirafa pozrie na teplomer a povie sobota. prasa odvetí nevadí, aj tak fandím našim.

hahaha.

dozrehotania priatelia!

 Je to možné?

1 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu