„Pre dnes stačilo, môžete ísť, “ povedal Snape a sadol si do profesorského kresla. Väčšina zo študentov sa ponáhľala preč, len Trisha sa balila akosi pomaly. „Hodina už skončila, “ prehovoril k nej chladne. „Ja..“ začala, keď sa zdvihla so stoličky. „Chcete mi niečo povedať? “ „Nie! Vlastne áno..potrebujem s vami hovoriť..“ vyjachtala zo seba. „Posaďte sa a začnite. Nemám veľa času.“ Neprístupný, ako vždy.. pomyslela si. „Ak by bolo ešte možné, dalo by sa zariadiť, aby som sa..aby som sa zapísala na iný predmet miesto hodín výroby elixírov? “ Na jeho tvári len málokedy zbadala čo i len známku pocitov, no teraz prisahala, že na zlomok sekundy ostal prekvapený. „Smiem vedieť dôvod? “ „So všetkou úctou pane, ten by ste nepochopili.“ Kamenný výraz tváre, ktorý zaujal, sa mu už nezmenil. Uraziť sa však odmietol. „Uvedomujete si, že máte talent na výrobu elixírov, aký dlhé roky nik na Rokforte nemal? Ako váš profesor mám právo vedieť, prečo sa toho talentu chcete takto ľahkomyseľne vzdať.“ „Pán profesor, je to osobná vec, ktorou vás nechcem zaťažovať, “ nemohla mu to prezradiť aj keď naozaj veľmi chcela. „Boli ste už za profesorom Dumbledorom? “ zvedavo sa opýtal. „Nie, profesor Dumbledore je aj bez toho veľmi zaneprázdnený a myslela som, že by nebolo odo mňa fér, ak by som zmenu predmetu riešila za vaším chrbtom.“ Ako rozprávala, ani raz naňho nepozrela. Hodnú chvíľku hľadí všade, len nie do profesorovej tváre. „Dobre teda, “ povedal nakoniec, „ak si to ešte do najbližšej hodiny nerozmyslíte, uvidím, čo sa s tým dá urobiť. Pozajtra mi oznámite vaše definitívne rozhodnutie. Prosím, zvážte si to ešte, “ ukončil a pokynul jej, že môže ísť.
Ten osobný dôvod bude prudko originálny (,,Vo vašej prítomnosti sa nedokážem sústrediť, pane.") alebo naozaj nečakaný (,,Mám panický strach z kotlíkov.")??
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.