Na streche spomienok
Plakala tíško
Myslela, že na ňu zabudol Ježiško
Na streche spomienok
Ronila slzy
Nevedela ešte, čo všetko pred ňou leží
Na streche spomienok
Tam, v tej veľkej výške
Spoznala vtáčika, čo priletel k nej bližšie
Našliapaval opatrne
Zraniť on nerád by
Vedel, že po snoch má kráčať sa pomaly
Vytušil okamih
tú správnu chvíľku
Podišiel a sadol si k nej na lavičku
Na streche spomienok
Lavička prázdna leží
Skočila do neznáma
Tam, kde s Ním sneží




...Aj keď možno do prázdnoty
No predsa si tam ty



Pôvodne som to sem vôbec nechcela dať.. vlastne..nechcela som to nikde a nikdy zverejniť čvo už..stávajú sa aj horšie veci..) každopádne..na tento počin som svojím spôsobom hrdá..pokiaľ ma pamäť neklame, ako obyčajne, písal sa Mikuláš 07..alebo skôr deň pred ním? je v nej kus môjho srdca a..ďakujem..ďakujem za to, že mi bolo umožnené skočiť..

 Báseň
Komentuj
 fotka
922mimqa  25. 2. 2009 12:33
Je to pekne.Mozes urobit pokracovanie
 fotka
niennor  4. 3. 2009 18:44
myslim si, ze jedenkrat staci..je to takto aspon originalne a drzi si u mna specialne miesto, ktore mu kazit nemienim
ale..dakujem ;o)
Napíš svoj komentár