daň si berie z detských rúk,
keď si dieťa mať tam volá,
z bolestivých ľudských múk.
Búrky besnia v každej duši,
náreky sťa nevídané,
topia sa aj v mori, v súši,
veď dni už boli zrátané.
Mŕtve deti more drží,
ich telá sťa nebeské,
mati srdce zem ta plúži,
dni keď boli v kolíske.
Drobný dážď jej kropí oči,
slzami tak zmáčané,
pohľad na hor zrazu zočí
detské tváre zvítané.
Tam na slnku sa deti hrajú
nastavujú drobnú dlaň,
slzy matky vysychajú,
vidiac vždy slnečnú pláň.
Tam už nieto búrky blesku,
smútok či žiaľ zemských stráň,
láska na nich drží v lesku,
starostlivú božskú dlaň.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
2
basnicku som necitala ale sokoval ma tvoj nick...musela som ti to napisat...ty si asi velky milovnik filozofie
Napíš svoj komentár
a ta basnicka je nadherna, uzasna!