a k tebe ma donesie.
Ide pre mňa lúkou zas,
tam, kde pre nás zostal čas.
Srdce moje krváca mi.
Čo sa stalo medzi nami?
Bežím v tomto vánku jasnom
bežím dol’ sťa hladný zver,
pri potoku tu zastal som,
srdce mi von z hrude der.
V mysli mávam veľké sklony
dunejú mi ako zvony.
Hladkám rukou tvoje paže,
pochybnosti mi už zažeň...
A všetko čo vo mne drieme,
ty si krása splodená,
hlavu strkám do tej zeme,
kľačím už na kolenách.
Pre mňa v mysli miesto máš,
tam kde sa len ukrývaš.
Vidím tvoje pekné oči
až do noci vzdialenej
a tam kdesi na úbočí
dve bytosti zahmlené.
A keď mi už srdce puká
na teba sa zahľadím
v duši mi už radosť kuká,
zlatým lúčom ťa pohladím.
Dosť už tohto môjho vzletu,
čo Boh dostal za obetu
našu lásku na oltári,
že pri nás len mesiac žiari
studňa našej veľkej lásky,
pri nej rástli sedmokrásky.
Sedeli sme tíško v poli
a snívali čo nás bolí,
snili sme náš veľký sen
aj zajtra je predsa deň.
Slza tečie po tej tvári
na konci jak mesiac žiari.
Čosi vidím v nebi jasnom,
jak duch kráča po zemi
pri altánku tebe šťastnom.
Naša láska, vážení!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár