Ani sama neviem, poriadne si to nepamätám Ako ste už mali možnosť dočítať sa v predošlom blogu chodili sme spolu do školy. Presnejšie na základku a to od prvej triedy. Nika nikdy nebola moja liga Aby ste ma pochopili, ona mala svoj život a ja svoj. Žiadne spoločné kamarátky a ani zážitky. Občas sme spolu prehovorili pár viet, no všetko na veľmi povrchnej úrovni. V priebehu pár rôčkov sa toho veľa zmenilo. Začali sme sa stretávať stále viac, najmä vonku. Postupom času sme sa začínali mať radi. Samozrejme bolo medzi nami ešte pár "tiežkamarátok", no časom sme ich proste prestali potrebovať Vystačili sme si samé. Aj naše vzťahy (samozrejme s chlapcami) nás k sebe navzájom pripútali. Pomáhali sme si a podporovali sa.
A tak ako nás dal osud nenápadne a úplne nečakane dokopy, nič nás nerozdelilo a snáď ani nerozdelí.


Pokračuje Nika

Nič nás nerozdelí....To už sme si otestovali snáď milión krát.
A po pravde, čudujem sa, že sme sa za celých tých skoro 6 rokov pohádali ( a to myslím naozaj pohádali) možno tak päťkrát. Raz to skončilo dokonca aj pri "bitke" vtedy som ja (Nika) dostala po nohe stoličkou a Ninka "nereálnu" kopačku do nohy obidve sme tam mali modriny. A stále sme spolu . Našťastie.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár