Ku príkladu môžem dať "x" ľudí z môjho okolia. Ešte pred pár rokmi sme boli dobrí kamaráti, boli sme spolu každý deň a zabávali sme sa. Dnes už je pre nás vzácne aj obyčajné pozdravenie. Z niektorých sú alkoholici ( a to v pravom zmysle slova), iní si myslia, že sú pánmi ulíc. A pritom sú len na smiech. Ak by som ich spoznala len teraz, ani by som o väčšinu z nich bicykel neoprela. Je pravda, že je mi to veľmi ľúto, ale kto vie, možno by som tak ako oni skončila aj ja s Ninkou. Nechcem ich ohovárať, predsalen to boli moji kamaráti. No teraz si myslím, že im už nie je pomoci. Musím uznať, že aj ja s Ninkou sme sa zmenili, ale nedá sa povedať, že k horšiemu. Pochopila som, že život nie je "gombička" a treba si vážiť to, čo máme. Mali by sme sa tešiť z toho, čo príde a hlavne sa neľutovať. Kedysi sme riešili len to zlé, čo sa nám stalo. Nepamätám si, žeby som riešila nejaký pekný zážitok. Vždy som si našla niečo, vďaka čomu som depkovala. Nerozumiem ako som tak mohla prežiť. Teraz sa snažím brať si len to najkrajšie. A Ninka tak isto. Keď sa stretneme, riešime hlavne pekné a príjemné udalosti. Aj keď sa samozrejme treba podeliť aj o nejaké starosti.
Človeku je lepšie keď sa niekomu zverí. Chválabohu sme na to dve . Sadneme si pekne na kofolku a rozprávame sa o novinkách a pod. Každý si potrebujeme nájsť svoju spriaznenú dušu. Ja som našla hneď dve Ninku a môjho milovaného. Som najšťastnejší človek na svete .
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
luwele
26. 1.januára 2011 20:29
Napíš svoj komentár