Prečo si mi zničil sen?

Sedím vo svojej izbe, na tej okennej somarine (sorry za výraz ale fakt neviem ako sa to volá), rozmýšľam a do reality ma kruto vracajú akurát slzy ktoré sa mi kotúľajú všetkými smermi po lícach až k srdcu. Zase raz zničená, sklamaná a opustená ... Znovu raz sama.

Rozmýšľam nad tým, aké to malo byť.

Povedal si mi, že stále budeš so mnou, že nech sa deje čokoľvek, stále budeš stáť pri mne a že spolu všetko zvládneme. Že som tvoja princezná a že spolu dosiahneme aj nedosiahnuteľné, pamätáš?

Tak Prečo? Prečo namiesto toho aby tu teraz sedel, obíjmal ma, bozkával, upokojoval a hovoril mi tie sladké slová, tu teraz sedím sama, plačem, zvíjam sa v bolesti a mám chuť zomrieť? Prečo prečo prečo? Pýtam sa dookola samej seba ale zároveň aj všetkého naokolo.

So slzami v očiach sa túžobne obzerám po všetkom, čo by mi mohlo dať odpoveď. Tá však neprichádza. Nikdy nepríde, viem to. Namiesto nej mi zostane zase len tá neznesiteľná bolesť, depky a pohľad do nebies.

Áno presne, pohľad do nebies, posledné dni sa často pristihnem pri tom, ako hľadím cez okno na hviezdy a prosím tú najjasnejšiu hviezdičku , ktorú som si nazvala Blanka (po jednom úžasnom dievčati, ktoré už je tam hore medzi anjelikmi a ktoré mi nesmierne chýba ..), aby ma konečne zobrala k sebe, aby mi dovolila byť s ňou, utíšila bolesť a aby všetko znovu bolo ako predtým. No „Blanka“ nie a nie poslúchnuť

Možno chce aby som šla ďalej, ale ja to naozaj nedokážem nejde to. Príliš to bolí a ja som príliš slabá na to aby som dokázala žiť bez neho.

Potrebujem ťa! Tak prečo si mi zničil sen?

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu